Šialenec. Aj tak ho niektorí volajú, nie je ich ale veľa ktorí sa k tomu odvážia. Pre iných je géniom, alebo proste tým šarmantným barónom. Mnohí ľudia na vrchole spoločenského rebríčka nosia práve jeho výtvory, je tým ktorý sa naučil pretvárať aj nevyužívané časti drakov a tvoriť z nich niečo unikátne. A to nie len čo sa týka módy do spoločnosti a na večierky tak aj zbroj napríklad s rohatými výrastkami drakov či šupín. No aj napríklad ženské suknice na bály, ktoré boli predĺžené o krídla faerakov, že pôsobili ako nadpozemské farebné kvetné sukne. Každý kus draka spracováva precízne, plánuje to, ak ide o končatiny ako krídla, aby vydržali nosenie i po tom čo nie sú súčasťou žijúceho draka. Ak ide o šupiny, nedovolí si používať prasknuté či poškodené. Ide o zdĺhavý proces. No plne sa mu oddáva. I keď jeho srdce by draky skúmalo úplne inak. Neni to ani tak že by k drakom mal odpor či nenávisť. Tak ako jeho bratovi i jemu často prídu zaujímavejšie než ľudia. No koniec koncov je to práve v jeho očiach ich nedostatok múdrosti, prečo sa niektorí jedinci nechávajú chytiť a potom mu ich lovci nosia na stôl.

Čo sa týka nejakého jeho záujmu o ľudský kontakt, spoločnosti pôsobí ako elegán, i keď sa drží vždy stranou ak môže, no nevyhľadá sám žiadne veľké spoločenské akcie, ak to není od neho požadované. No musí svoje „výrobky“ vedieť predať a dokáže sa preto pri obchodoch aj mile usmievať. No nie je to úprimný úsmev, ten venuje len knihám a svojím vynálezom. Už je to doba čo sa usmieval vôbec nad návrhmi nových módnych doplnkov z drakov. Není mužom ktorý si potrpí na dvorenie, väčšinu času trávil nad pracovným stolom a vďaka svojím sestrám má o mnohých ženách istú mienku. Obdivuje ženskú krásu a samozrejme ak sa raz bude musieť oženiť, príjme to. No už v mladosti, keď mal ešte len pätnásť keď sa mu ženy dvorili, odohnal ich, s tým že nemá čas. Alebo svoj záujem presunuli k jeho bratovi, predsa on bude dedič a z neho urobili šialenca, ktorý im hodiny hovoril o svojich vynálezoch. Jeho sestry potom mnohé slečny odohnali a tie ktoré ho zaujali? Vysmiali. Tak si Aurion už dlho spoločnosť nehľadal a ponoril sa do toho čo robí. 

Aurion je muž mnohých vedomostí, vynálezca a mysliteľ. Má znalosti v jedovatých látkach na rastlinnej báze ako aj minerálnej a živočíšnej. Píše si denník, kde má nákresy svojich vynálezov, nákresy zvierat, drakov a v neposlednom rade niekoľko denníkov do ktorých črtá svoje nové módne kúsky z drakov, na ktorých tak sebe a svojmu bratovi zarába. Mnohé detaily ale chýbajú v týchto záznamoch, ako sa postarať o kožu draka aby nezačala zapáchať napríklad, ako šupiny zachytiť aby boli nie len podľa požiadaviek vkusné ale pôsobili aj funkčne. Sú to detaily, ktoré sú podstatné a ktoré ma v svojej hlave, aby ak aj niečo príde k človeku čo by sa o to pokúsil, nedokázal to zopakovať.

Rád počúva kvalitnú hru na strunové nástroje. Totiž keď ich počuje, jeho myslel konečne odpočíva a nepremýšľa. Nepije víno, no keď by už mal piť alkohol, skôr si dá pohár rumu či whiskey. Po smrti otca s úsmevom na perách vypil zvyšky jeho slávnej zbierky, oslavujúc jeho smrť.

Čo sa týka chudiny či šľachty. A aký je jeho názor na nich? Aurion oceňuje intelekt. I keď šľachta má na vzdelanie, niektorí mešťania prostým rozumom tiež dokážu prekvapiť a sú tak pre neho zaujímavým objektom na to aby im venoval krátky okamih. U šľachty preto vníma sprostosť ako niečo menej omuviteľné. No nepúšťa si nikoho k telu, nemal na to dôvod. Jediný koho by sa zastal v živote je jeho brat Kenneth. A to i napriek tomu, že vie o tom čo robí so služobníctvom a posádkou na mori. No a potom je tu Lysania, ktorej výsostný zadok zachraňoval, keď brata tíšil. Je to osina v zadku, ktorá nedá jeho bratovi pokoj. Skoro ako jarná chrípka.

Kým jeho brat trávi veľa času na mori, on je tým ktorý v svojej pracovni pracuje na vynálezoch a hlavne na módnych doplnkoch z drakov pre šľachtu. Reprezentuje tam kde jeho brat nestíha byť. A ak má voľný čas, chodí do prírody jazdiť na koni. Často za ním pri sídle kráčajú straky, je to tým že ich neraz keď premýšľa na terase kŕmi. Nie su však krotké, no k nemu sa už aj priblížili.

Ovláda dobre streľbu z luku i kuše a je dobrý v šerme. No nie je nikým kto by sa tým chválil či predvádzal to. Na to jeho slovami je v svete mnoho iných ľudí.

Aurion sa narodil ako druhý syn do rodu Ravies, rovnako tak ako druhé dieťa, po ktorom prišli na svet už len dievčatá. Jeho matka si tak splnila viac ako dobre úlohu ktorú mala. Zaobstarať dediča, tým bol Kenneth a potom tu bol aj Aurion. A svoju pozornosť, ak niekomu venovala z detí, boli to práve dcéry. Kým pohľad otca patril Kennethovi, Aurion bol viac menej neviditeľné dieťa v rannom detstve. No už vtedy bol dieťaťom euréky. Vymýšľal, premýšľal aj nad hračkami zvláštnym spôsobom, dokázal hodiny pozorovať i prostý hmyz. Prečo bol tak malý? Prečo vedel lietať? Všetko sa pýtal pestúnok, ktoré mu však odpovede nedokázali venovať a rástol. Aurion sa stal v očiach učiteľov obľúbencom, vzorný chlapec ktorý sa viac zaujímal o nové poznatky než hry. Fascinovaný vedomosťami. Či už išlo o históriu, tak jazyk, zemepis či tréningy so zbraňami. No otec nad tým mávol len hlavou, dobre, budeš raz hádam aj tak dobrý ako tvoj brat. Matka sa o to nezaujímala a vždy ho poslala s pochvalou preč. A sestry? Tie malé beštie, smiali sa mu. Keď si čítal knihu väčšiu než boli jeho detské kolená, našli ho vytrhli mu ju z rúk a kľudne dotrhali, za čo ho otec zmlátil, pretože ničil majetok. Bola to predsa jeho chyba, že sa im dostala do rúk. Asi jediný kto sa mu nikdy nesmial, za jeho otázky okrem učiteľov bol jeho brat. Keď nemal odpoveď mlčal ale aj to často pre neho bolo viac ako ten úškrn a posmech či dokonca bitka od otca.

A práve keď mal Aurion desať stalo sa niečo čo poznačilo aj jeho aj jeho brata. Jeho bratovi Kennethovi, ktorý mal vtedy dvanásť otec venoval bitku za výsledky histórie, no schytal to aj Kennethov pes. Pes ktorý mu bol kamarátom, Aurion mal toho tvora rád, robil spoločnosť jeho bratovi a často keď spolu trávili čas i jemu. Dokonca mu raz urobil Aurion hračku, obmotal starú dubovú palicu látkou, farebnou a tak hrubou aby si psisko nepolámalo zuby. No v ten jeden deň sa všetko zmenilo, prišiel o tohto priateľa. Aurion bol v svojich komnatách, počul krik otca ktorý sa širil sídlom ako mor a následne ten psí vreskot ktorý náhle ustál. Mrazilo ho v kostiach a natoľko sa bál i o psa i o brata, že sa rozhodol vyhľadať matku.

Tá bola u seba v komnatách a vyšívala ako keby pred chvíľou sa neniesol sídlom ten krik. Keď Aurion otvoril ústa o tom či je Kenneth a Archie v poriadku. Vstala bez slova a keď si myslel že príde objatie daa mu facku, až dopadol na zem. ,,nestaraj sa do toho čo sa tam deje. Tvoj ctený otec chcel hovoriť s Kennethom, nie s tebou.... a choď do svojej komnaty.“ Vyslovila chladne. Aurion, bojoval so slzami, nechápal čo urobil zle a stále ho neprechádzal ten strach ktorý mal o brata.

Vstal zo zeme a do rukávu si utrel slzy ktoré mu stekali po červenej tvári. Vyšiel z komnát matky a prechádzal chodbou keď cez okno videl len to ako sluha vyhadzuje zakrvavené telo Archieho. Došlo mu zle od žalúdka a chcel ísť za svojím bratom, no nevedel čo mu má povedať. Stiahol sa k sebe do komnaty a za stôl a čítal si. V tú dobu, Aurion prišiel na pár dní skoro úplne o spánok, zaspal z vyčerpania, no vždy keď zaspal mal v snoch všetky tie zvuky toho večer a obklopovali ho tak ako oči jeho matky a otca a tam? Kenneth, ktorého nedokázal dohnať. A čo bolo na tom najhoršie, keď konečne zaspal aj s hlavou na stole, jeho sestry došli, ničili mu nákresy, ničili čo sa snažil poskladať vtedy a jeho samotného strašením zobúdzali zo spánku. Bavili sa na tom keď sa s krikom zobudil a potom vždy prišiel otec aby ho zmlátil, rušil kľud ich domu, šialenec ktorý si rozhadzoval izbu a venoval sa svojím vynálezom a knihám viac ako hodnotám ktoré on vyžadoval.

A tak to pokračovalo roky, jeho nevinné vynálezy sa ale zlepšovali, no jeho rodinné vzťahy? Rodinou bol označovaný za blázna, magora i hlupáka. No on sa im i pri tých slovách už neraz vysmial do tváre, stálo to facku či dve, či ranu trstenicou, no ich hlúposť ho prestávala desiť. Čo sa týkalo jeho sestier, aby mu dali pokoj a prestali liezť do vecí, otrávil chrbát svojho denníka a keď ho chodili čítať a holými rukami ho chytali, deň čo deň... Začínali slabnúť, zvracať. Bavil sa nad tým, no ďalej to nechal tak. Bol to len zábava, malá pomsta.

Aj tak mu na nich nezáležalo, na nikom z jeho rodiny, až na jeho brata. Ktorý rovnako ako on, začínal ich sestrám vracať všetko to čo im dávali. Aurion, nikdy nepovedal slova keď videl Kennetha ako ich desí so zbraňami. Usmial sa nad tým a keď chceli sestry od neho pomoc. Usmial sa na ne s tým, že mu je to ľúto, no je blázen, jemu by človek ťažko veril. Asi okolo 18 roku života, keď šli z jedného z plesov, prvý krát uvidel Aurion draka. Bol to dospelý wyvern, prelietal okolím a po zemi sa za ním naháňali lovci. Ten tvor ho fascinoval, lákal k sebe tak ako svetlo láka hmyz. A zároveň on nechcel byť tým hmyzom, ale svetlom.

Začal prejavovať záujem o draky, ich druh. Stavbu tiel. A tak začal sa stretávať s lovcami, obchodníkmi, ktorý obchodovali s ich očami, prípadne končatinami, šupinami, kožou. Aurion, bol vynálezca, mysliteľ ale nikdy nikto neobdivoval jeho vynálezy, ktoré boli i funkčné... No potom ho napadlo vyskúšať niečo iné. Kreslil modely do denníka no nedostal sa k tomu tak rýchlo. Keď mal 20, jeho otec skonal. Aurionovi bolo ľúto jediné, že pritom nebol, vrátil sa kvôli tej správe domov. Sledoval ako Kenneth zaujal otcove miesto a sestry „vhodne“ vydal. Aurion bol na svojho brata hrdý. A choval k nemu viac rešpektu v ten moment než kedy k ich otcovi. A tak ako kedysi jeho matka sa zachovala k nemu, tak on sa zachoval k nej. Došla za Aurionom, aby prehovoril ku Kenenthovi, pretože to nemôže spraviť ich sestrám a jej dcéram. No Aurion jej odpovedal, nech sa nestará do toho, do čoho jej nič nie je. Chcela zdvihnúť na neho ruku, no tú jej chytil, držal jej zápästie tak silno, že počul ako praská, no pustil ju až v momente keď začala plakať, že sú monštrá.

Aurion sa zavrel vtedy u seba v komnatách a v ten deň z dračej kože a šupín vytvoril, prvý náramenník pre brata, elegantný a vkúsný, vďaka ktorému sa jeho meno a všetky ďalšie výtvory začlai predávať. Pre Auriona to nebolo to, čo ho bavilo, miloval vynálezy, hviezdy vidieť ako veci fungujú, ako funguje dračie telo a prečo tak lietajú či prečo niektorí behajú tak ako behajú. No to čo robil, i jeden kus, prinášalo do ich rodiny toľké peniaze, že sa toho nemohli zbaviť len tak. A raz, na obchodnej ceste loďou, jeho matka vytiahla na Kennetha zas to staré téma. Aurinovi  stačil s bratom jediný pohľad aby vzal kapitána lode do podpalubia, aby mu ukázal svoje ďalšie výtvory a keď sa vrátili? Bože, ratovali matku, ktorá sa šmykla a padla, medzi wyrmy. V tom momente premýšľal len nad tým aké zuby ma vyrma, ako iný drak, či špicaté ako pirane? Na trhanie kusov mäsa? A asi ako sa prerezávali telom ich matky.  Po tom, konečne mal kľud v duši.

Aspoň sa to domnieval.