Druhé z dvojčiat. Kto by povedal že stačí taká chvíľka a do sveta príde dvojča, úplne povahovo odlišné než to prvé? No, asi by to nebolo prvý krát, avšak je to fascinujúce. Tak ako jej sestra bola darom do rodiny matky Aileen a jej otca Clyda. Rodina kde bolo viac šťastia ako peňazí. Avšak to sa nedalo povedať o zdraví. Malá Avelin rástla ako z vody, odjakživa bola veselým dieťaťom, plným energie a chuti do života. A i keď sa spočiatku zdalo, že im nič nechýba, to zdravie predsa len raz spravilo svoje. Keď si jedného dňa vzalo ich matku. To bolo prvé čo zasiahlo malú Avelin. I keď si to tak neuvedomovala, preplakala noci a dni, za svojou matkou, tú jej však nikto už nedokázal vrátiť, ani jej ani jej sestre. I keď tam boli ich starí rodičia, bola to rana, ktorá sa ťažko zaceľovala. Kým jej sestrička Gabrielle, chodila s dedkom na lov, ona bola vždy pri sukni svojej babičky. Či už piekla alebo sa starala o zvieratá a včely. Každú z aktivít si Avelin zamilovala. Pomaly ale isto, zabúdala na chmúry. A to napriek tomu, že neraz schytala zo začiatku nejaké to žihadlo, či ju dokonca pohrýzla koza. Jej babička dokázala všetko otočiť na vtip, pri ktorom sa obe smiali a počas teplých dní k tomu zahnaniu chmúr pomáhali aj dobré domáce koláče s nazbieraného ovocia. Aileen sa na babičku upla, vysvetľovala jej ako všetko funguje, od života včiel, zvierat, pečenia až po bylinky, odvary z nich a obklady ako aj huby. Malé dievčatko rado vtedy opakovalo hlášku. ,,Babi, ako to že toho toľko vieš?“ bolo to pre ňu až nepochopiteľné. A ako ona bola svojou malou včielkou u babičky, tak z jej sestry bola dedkova lovkyňa. Ich otec bol na nich hrdý i keď jeho pohľad patril hlavne k jeho koňom, ktoré ich živili. Avšak, okolo ich 11 roku života, jeden z koní pripravil ich otca o život. Avelin má v hlave živo pohľad babičky, s ktorým sa dívala na telo ich otca. A sama nevedela kde vtedy je to jej srdce. Nevedela za čo prežíva viac žiaľu, či za smrť jej otca ktorý umrel na chladnej zemi, či smrť ktorú videla v očiach jej babičky. Smrť v jej očiach bola tak jasná, ako keby ju k sebe privolala a vzala sa jej.

A skutočne tomu tak bolo, jej babičke puklo srdce a krátko na to, náhle umrela. Avelin a Gabrielle tak mali na svete už len ich dedka. No ten aj keď sa snažil venovať Avelin, nikdy mu to dlho nevydržalo.. Aj keď bol slabý, silu čo mal dával len ku Gabrielle. Často sa stratili obaja na lov a ona len dúfala, verila že sa jej vrátia. Avelin sa snažila vykonávať tak sama všetko čo ju babička učila. A svoj žiaľ chcela schovať za úsmev s ktorým pomaly ale isto chcela viac a viac vnímať život okolo seba. Nikdy nič nevyčítala svojmu dedkovi, mal to s nimi ťažké a nebol žiadnym mladíkom. A to ho nakoniec aj dostihlo a po niekoľkých rokoch s nimi tiež skonal.Avelin bla neskonale hrdá na svoju sestru, i keď jej to občas i závidela, no keď šla na prvý lov sama, modlila sa aby sa jej vrátila. V ten večer počúvala jej zážitky, Avelin bola na nu hrdá a tešila sa až to oslávia aj pri výdatnom jedle, bolo by to po dlhšej dobe riadne mäso do úst. No neprišlo na to, Gabrielle  sa ohľadom toho i zamlčala, čo nechápala  no vedela že svojej sestre môže veriť. A další deň ju sestra opäť opustila keď šla do lesa.  

A roky plynuli. Avelin mohla ísť k malým hájom ktoré boli medzi pláňami ak chcela na hríby, no jej sestra nikdy nebola za to aby sama šla do Esmeraldie. Avelin svoju sestru počúvala, vedela čo robí i keď ju to tam vždy lákalo, práce pri zvieratách a včelách, či v kuchyni a  dome mala viac ako dosť aby na niečo také zabudla. Žili si viac ako dobre, na pomery z ktorých prišli a na situáciu do ktorej ich život dostal. Kým jej sestra bola v jej očiach najlepšiou lovkyňou ktorá sa  hádam i na svete nachádza, z Avelin vyrástla žena ktorá sa pri včelách, zvieratách a domacich prácach nestratila.