Ciaran Anwar
15. 2. 1969 | Žoldnier | Yashiro
FC: Kit Harington
Aj keď v ňom človek na prvýkrát vidí niekoho, koho by prirovnal k pokojnému chladnému oceánu, tí čo jej poznajú vedia pravý opak. Možno je oceánom, ale takým nad ktorým pomaly večne prší a vlny tak bez rozmyslu pohlcujú všetko čo môžu nehľadiac na priateľa alebo nepriateľa. Jednu z najväčších búrok dokáže vyvolať Deanna, jej deti, celá tá rodina, ktorá vládne svetu. Ah, koľkokrát si predstavoval, ako pred jej očami zabije jej najmilšie a keď sa vynadíva na to utrpenie v jej modrých očiach, až potom jej dopraje smrť. V očiach ostatných to je i bude navždy len rozprávka, ale cieľavedomosť Ciarana ich v tomto predchádza a pre to, aby sa z rozprávky stala skutočnosť by nikdy neváhal podpísať zmluvu i so samotnou Temnotou.
Nikto však nedokáže zaprieť to, že ako vodca cechu je voči svojim ľudí bezočivý. Ba naopak, vždy na nich berie ohľad. Či už ide o jeho ženy alebo mužov. Ak má niekto problém, vždy rád poslúži ako niekto, kto si jej vypočuje, dá radu alebo pomôže. Dokonca od istej doby si z cechovej pokladnice nezobral ani len jeden brondzák a všetko nechával pre svojich mužov a chod cechu. Čas totiž k nemu doniesol niekoho, kto si jej platí a on mu veľmi rád pomôže v naplnení jeho ideálov. Nie vždy sa však spolieha na svojich ľudí. Niekedy jednoducho dáva prednosť tomu, aby prácu vykonal sám, bez toho, aby mu niekto stál za zadkom či mu jednoducho pomáhal. Svojim schopnostiam vždy veril, možno i to jej drží stále pri živote. Pud sebazáchovy, svojho vlastného života, ktorý jej núti žiť, dýchať a snažiť sa zo všetkého dostať, aj keď je v tom už po uši. Svojim spôsobom rád hazarduje so svojim životom, ako by nemal na krku budúcnosť celého cechu a život jeho dcéry. Nort. To malé jediné svetlo, ktoré je v nekončiacej temnote, ktorá ho obklopuje, drží pri zmysloch. Dal by za ňu život kedykoľvek a kdekoľvek. Miluje jej úsmev, keď za ním beží a kričí “otecko”. Vyzerá ako jej matka po ktorej sa mu cnie. Dokonca je po nej i ich spoločný poklad. Vždy sa jej snažil splniť akékoľvek želanie, ktoré mala na srdci, v očiach i na jazyku. O to viac ho mrzí, keď sa opije až tak veľmi, že po nej kričí. Alkoholu prepadá tak ľahko. Či už počas nocí alebo dní. Je veľmi zriedkavé naraziť na deň, kedy by v sebe nemal ani jeden pohárik piva alebo niečoho tvrdého. Na tom by možno nebolo nič zlé, ak by sa tak často z jedného pohárika nestávali dva, tri… V alkohole často utápa svoje myšlienky, premýšľa koľko toho stratil. Obklopuje ho beznádej, ktorá jej pohlcuje hlbšie a hlbšie. Kto vie, možno si takýmto štýlom a túžbou po pomste nechá zobrať to jediné, na čom by mu malo záležať.
Už od jeho narodenia jej objímala chladná Ardenská zima, tvrdý život v rodine, kde sa vždy mužský potomok stával vojakom vo službách Ardenského vojvodu. Ciaran svoj osud prijal, akožto jediné dieťa rodiny vlastne ani po ničom inom netúžil, len po uznaní otca, keď si jej raz vyberie jeden z generálov do jeho služieb. Vedený bol k tomu od mala, zažíval vojenskú výchovu sotva čo sa naučil chodiť. Skoré stávanie, beh v zasnežených uliciach, raňajky, drevený meč držal v ruke skôr, než vedel poriadne rozprávať. Aj keď Olivia, matka, nebola veľmi nadšená z toho v akom duchu je vedené jej dieťa, poznala svojho muža, ich tradíciu a tak v tichosti prijala svoj osud i jej dieťaťa. Otec jej viedol tvrdou rukou, každý neúspech sa trestal prevažne fyzicky, niekedy mu do toho odopieral jedlo i vodu. Učil sa prežiť, byť užitočným, priam div s mečom posledné roky otcovho života nespával v jednej posteli a nenazýval jej najlepším kamarátom. Nikdy sa nerozprával s rovesníkmi. Jeho život bol zameraný len na to, stať sa silnejším a vhodným pre vojvodu Eredretha Rylayada.
Takéto roky netrvali ale večne. Arden bola a stále je tvrdá oblasť plná stvorení, ktoré by bežný človek stretnúť nechcel, čakala by jej istá smrť a tam ju stretol i Ciaranov otec. Odišiel s družinou a už sa viac nevrátil, domov im doniesli len zvyšky, povedali príbeh o tom ako chrabro umrel, ale chlapec i jeho matka vedeli, že to bolo klamstvo. Báchorka, aby aspoň trochu utíšila trúchliace srdcia, med okolo úst, aby zmiernil smútok. Pre neho to bola veľká podpásovka, no pre Olíviu ešte viac. Až tak veľkú, že tak rýchlo ako mohli, Arden opustili, nechali ho za svojim chrbtom a už sa tam nikdy nevrátili.
Melios, tak veľkolepé a veľké mesto, ktoré v ňom zbudzovalo zmiešané pocity. Bolo tam teplo, viac menej. Všetko tam vyzeralo až moc perfektne na to, aby to mohlo byť perfektným. Aspoň pre neho to mesto predstavovalo niečo podobné ako rozprávka o tom, ako chrabro otec zomrel. Tam sa i vzťah s jeho matkou začal zhoršovať, hlavne po tom, čo si našla niekoho iného. S ním splodila i jeho mladších súrodencov, dvojčatá, ktoré sú v jeho živote zabudnuté, rovnako ako jeho nevlastný otec. Ak šiel doteraz jeho život od desiatich k piatim, teraz bol ešte o niečo málo horší. Všetka pozornosť išla na mladších súrodencov, ktorí ukradli jeho matku, jedinú rodinu ktorú mal preč od neho. Netrvalo dlho a začali hádky, až sa jedna vyústila tak moc, že sa jedného dňa zbalil - len svoj meč, ktorý mu zostal po otcovi, niečo na jedlo a odišiel. Nikdy viac sa nevrátil. Jeho cesta viedla do Erei, kde si našiel prácu a vyrastal relatívne normálnym životom, odkázaný sám na seba.
Po príchode Kráľa Zlodejov sa Erea zmenila na nepoznanie, sledoval celý ten proces, dokonca sa stal súčasťou jedného cechu zlodejského, ktorý v tej dobe začínal a kedysi z niekoho, kto mal byť vznešeným vojakom… sa stala prah obyčajná špina. Špina, ktorej sa tento život pozdával. A tak žil. V prachu a špine. Rokmi rástol, silnej, i naberal na skúseností. Čoraz viac začal nesúhlasiť s vedením cechu. Vyšplhal sa dostatočne vysoko, aby z úst mohol vypúšťať svoj názor ale i názor zopár ďalších. Bolo to však ako hádzanie hrachu do steny. Preto odišli, opustili Ereu a Cieran s menšou skupinou chlapov našiel svoj nový domov v Aravei. Tam vznikol Cech s menom Libra, ktorá sa zaoberala hlavne úžerníctvom a ochranou, cudzie im však neboli ani krádeže, vraždy či zhananie informácii.
Ako vodca cechu však nevydržal dlho. Zamiloval sa a ona žena jej donútila skončiť. Opustiť Araveu a odísť spoločne do Lotharu, kde mali započať nový život. A že, jej započali. On začal pracovať ako vojak, ona ako služobná. Mali krásny menší dom, do ktorého čoskoro priviedli i ich malú dcérku. Sienna a Ciaran svoju malú Norn milovali ako nič iné na svete. Skončil u vojska, našiel si prácu popri ktorej mohol dávať pozor na ich dieťa, zatiaľ čo Sienna pokračovala v práci v paláci. Všetko bolo ako z rozprávky, dokonca Sienna znovu otehotnela a oni sa začali pripravovať na ďalšie dieťa. To však nikdy na svet neprišlo, Ciaran si miesto toho po dlhej dobe na seba obliekol čiernu, bol na pohrebe so svojou jedinou dcérou, svojej ženy a nenarodeného dieťaťa. Deanna. Tá čarodejnica zabila jeho ženu, nenarodené dieťa. Doteraz nevie prečo. Takmer okamžite sa s Norn odsťahoval do Aravei, vrátil sa k cechu a usadol na vodcovský trón. V duchu prisahal pomstu Deanne. Raz jej zabije pred očami toho jej malého smrada a neskôr zabije i ju. Len to chcelo správnu príležitosť a čas. Bolo to však niečo, čo vedelo len zopár ľudí. Nehodlal zaťahovať celý cech do jeho osobného života. Začal piť, veľmi piť. Ale cez to všetko to bol stále, dalo by sa povedať ukážkový otec. Bolo jasné, že sem tam na svoju milovanú zakričí z opitosti, udrie ju, ale Norn sa jej nikdy nebála, ako by to všetko to malé dievča chápalo…
I pre to prijal ponuku mladého baróna, ktorý mu zaklopal na dvere. Začal pre neho pracovať, zatiaľ čo viedol cech. Ponúkol mu totiž, čo nikto iný nemohol. Pomstu, po ktorej toľko túžil.
• To, že je Deanna pod zámkom oslavil snáď ešte lepšie než narodenie jeho dcéry.
• Zháňa si informácie o Virionovi, aby jej mohol zabiť a privodiť tak väčšiu bolesť Deanne.
• Postaral sa o to, aby Libra pomáhala s ochranou Aravei pred nájazdmi mrtvych jazdcov.