top of page

Elarian de Kestrel

Elarian de Kestrel.png

30. 7. 1985 | Baronka z Buckenu | Lyanna

FC: Daisy Ridley

mep.png

Niekto by povedal, že Elarian je živý obraz svojej matky. Veselé oči a očarujúci úsmev, ktorý vás donúti usmiať sa a zabudnúť na všetky starosti. Vďaka jej chytľavému smiechu sa ani vy dlho neostanete mračiť. Je výbornou spoločníčkou a priateľkou. Dostalo sa jej slušného vzdelania v mnohých oboroch a tak rozhodne v spoločnosti nezahanbí vlastný rod. Je nesmierne talentovaná tanečníčka a zvuky drevenných huslí ju unášajú do iného sveta. Matku nemala šancu spoznať ale z rozprávania Malachaia, jej drahého otca, snaží sa jej byť čo najviac podobná. Preto bola šťastná, že otec jej daroval matkine husle, o ktoré sa patrične stará. Neustále ich nosí pri sebe, pretože nič iné po matke jej neostalo. 

Napriek tomu, že Elarian vyzerá ako by matke z oka vypadla, srdcom a dušou je de Kestrel. Je to jediná dcéra a dieťa Malachaia. Ten nedá na ňu dopustiť a zniesol by jej aj modré z neba keby mohol...bohužiaľ takto aj vyzerá. Už od útleho veku ju rozmaznával a kúpil jej všetko na čom si prštekom ukázala. Od rozličných hračiek cez tie najkrajšie šaty až po vznešenú snehovo bielu kobylu Eirlys. Pohroma je v momente, kedy jej otec niečo čo chce nekúpi alebo jej to zoberie ako trest. Vtedy spustí najväčší taký tantrum, že sa trasie celé sídlo a neprestane s tým až dokiaľ to nedostane. Už v skorom veku si uvedomila, že práve vďaka falošnému nariekaniu to aj tak dostane. Poriadne si to vytrénovala a využíva to dosť často. Však ako by ste mohli odolať takej roztomilej tváričke zaliatej slzami? Drama queen - to je to správne slovné spojenie akým opísať Elarian. Nielen ona sama vyvoláva drámy ale doslova ich hltá, keď sa niečo deje v spoločnosti a samozrejme, takéto informácie posúva ďalej + "trocha" ich prikrášľuje. Samozrejme, neobíde sa to bez toho, aby to vrátila. Musela začať byť viac kreatívnejšia vo svojich neplechách, ale nemyslí to zle. Svojho otca miluje nadovšetko a za nič na svete by ho nevymenila. Aj keď chce aby otec ešte raz našiel a prežil lásku, nechce prísť o jeho pozornosť. Mysľou jej behá ako sa raz ožení, spraví si ďalších potomkov a na ňu zabudne. To predsa len tak ľahko nemohla dopustiť. Len tak nikoho k svojmu otcovi nepustí. Ak si bude brúsiť na neho nejaká slečinka prsty, musí najskôr prejsť cez ňu. Je to predsa jediný rodič, ktorého má. I keď matku nikdy nepoznala, nikto nikdy ju nemôže nahradiť. Jej drahá teta Evelyn nemala vlastné deti, preto tieto dve mali neobyčajné puto.

meeep.png

V jeden príjemný letný večer, keď sa na oblohe začali ligotať hviezdy a na obzor vyhupol mesiac v plnej kráse, Elarian Montare začala rodiť a po niekoľkých hodín úmorneho bojovania, na svet prišlo urinčané dievčatko s chumáčikom ryšavých vláskov. Sídlo v Buckene sa naplnilo radosťou, ktorá netrvala večne. Barónka vykrvácala pri pôrode a na následky infekcie, do pár dní vydýchla naposledy. Malachaia to veľmi vzalo, musel však ostať silný pre to maličké čo mu dala. Malachai veľmi miloval svoju ženu a na jej počesť pomenoval ich dcéru Elarian. 

Elarian bola vychovavána otcom a tak to aj vyzeralo. Nielenže dostávala všetko čo na očiach videla, ako malá bola divoká a častokrát keď ju Malachai našiel, bola pokrytá blatom - od vlasov až po päty. Tety Evelyn a Enise, ktore nemali bohužiaľ vlastné deti a tak si Elarian zobrali do parády. Od tej doby má El viac vybranejšie spôsoby. Malachai bol rád, že z jeho bláznivej dcéry dospievala mladá dáma, teda až na to jeho rozmaznávanie, no nikto mu to nevyčítal. 

Akby ste nenašli Elarian naštvane kričať na celé sídlo, našli by ste ju pri lese Esmeraldia. Odkedy jej zomrela teta Enise, chodila si tam oči vyplakať aj na niekoľko hodín. Ako veľmi jej chýbala. Raz ako takto nariekala, počula kroky ale nedvíhala hlavu. Ešte aby ju niekto videl plakať. Vtom pocítila teplý dych na šiji a to ju donútilo zdvihnúť hlavu. Oči zaliaté slzami upreli zrak na mohutného jeleňa s obrovskými parohami. Sprvoti sa zľakla, potom nabrala odvahu a pomaly k nemu natiahla ruku. Natiahol k nej hlavu, znova oňuchal a potom jej teplý ňufák priložil k dlani. Usmiala sa a začala ho hladiť po hlave. Vznešené stvorenie sa ešte nechalo chvíľu hladiť než sa vybralo do bezpečia lesa. Elarian pocítila úľavu pri srdci a s úsmevom sa vrátila domov. Povedala to otcovi a ten jej vysvetlil zvláštne púto medzi nimi a obyvateľmi Esmeraldie. Zistila, že jeleň nesie meno Zirros. Mnohokrát ešte navštívila hranicu lesa, natrafiť na jeleňa sa jej už nepodarilo. 

bottom of page