Už od samého narodenia by ste mohli povedať že bola bojovnou. Už vtedy totiž bojovala o svoje miesto na tomto svete, jej matke totiž trvalo až dva dni kým od prvých poslíčkov, uzrela vlastnými očami svetlo sveta. A kam inam sa narodila, ako do kraju jej predkov, Ardenu. Bola vytúženým dieťaťom a prvým ktorým vzťah Ysenie a Thomasa. Bola znakom toho ako ich vzťah kvitol. Aspoň sa to tak mohlo zdať. Elysia rástla rýchlo ako z vody, bola zvedavým dieťaťom plným sily.  Elysia dostával od svojho prvého nádychu toľko lásky zo strany svojej matky, čo sa mohlo mnohým možno i len zdať. Stala sa stredom jej sveta, z počiatku aj toho sveta jej otca. No roky plynuli ako voda v jej živote a ďalšie dieťa do ich života nepribúdalo. A istý záujem jej otca sa utlmoval o život Ysenie. A matka? Ako roky šli riešila aj iné povinnosti a jej čas vystriedali učitelia. No i tak nikdy necítila, že by ju matka nemilovala. Ukladala ju do postele, rozprávala jej príbehy a ona ju dokázal počúvať kým sa jej oči v neskorú hodinu nezavreli. No len čo bola Elysia väčšia aby zvládla prečítať knihu sama a svet okolo seba vnímala jasnejšie. Svoj zrak upierala k svojmu otcovi. Nebola synom ktorého by ako muž chcel ale ani to ju nezastavilo v tom skúsiť to! Byť všetkým čo by chcel od syna a keďže bola z Ardenu, začala na návštevách u strýca, žobroniť či sa môže hrať s bratrancom a sesternicou a práve utekala vždy k dreveným mečom. Caius ju nikdy neodmietol a on bol jedným z dôvodov rovnako ako Maverick prečo tomu tak bolo. No aj Bellaris ktorá bola v jej veku, jej bola blízkou. Ani netušila vtedy že len o dva roky, príde o Caiusa.Co si moc sama ešte neuvedomovala. Smútila za ním, no až neskôr jej došlo čo za tým bolo. Boli to krásne detské časy, ktoré to všetko začali. Doma potom vyhľadávala otcove zbrane s ktorými sa skúšala hrať než ju rodičia načapali a tak vo voľnom čase ju otec trénoval s úsmevom na perách.

Spočiatku to nebolo nič čo by sa jej matke páčilo, rovnako tak ako jazda na koni s ktorú začala len o dva roky neskôr. A keď jej bolo dvanásť dostala od otca svoju prvú kobylu, ktorá vtedy bola ešte len odstaveným žriebäťom. Syltha, to bolo meno ktoré jej dala. Rodičia začali akceptovať kým je a dokonca na ňu boli pyšní. Otec jej často nosil dary i keď jeho vzťah s jej matkou už nebol tak pevný, pre ňu tu vždy bol, drahé látky, kožuchy, zbrane. A dokonca keď počas leta chodila s otcom za hradby, učila sa loviť v lesoch zajace. Neskôr i líšky no ani otec ju nepustil nikdy k ničomu väčšiemu. A jeden by sa tomu nedivil luk bol dlho väčší než ona sama.

Bola sčítaným dievčaťom, ktoré sa zaujímalo o mnohé, no obsedieť na mieste nikdy nedokázala. V 15 rokoch ale prišla o svojho otca, ktorý umrel na ceste, prepadnutý drakom. Elysia, boa zdrvená stratou svojho otca a mnoho nocí preplakal v svojich komnatách, no nikdy nevidela slzy na tvári svojej matky, hovorila si aká je silná žena no často aj to, že jej možno na ňom nikdy nezáležalo. Možno aj preto sa tak rýchlo ujala všetkého čo jej po ňom ostalo? No, bola všetkým čo mala. Preto jej to nikdy Elysia ani nevyčítala, milujúc svoju matku. A napriek tomu že často našla výčitku ktorá k nej smerovala, nikdy ju neprestala obdivovať. No ona? Rástla, silila, no zabudla sa nájsť. Už od jej šestnástich rokov sa jej chodili muži dvoriť, slová, silné reči o tom akí sú alebo jej nosili i šperky z drakov, ktoré odmietala či chodili rovno oddení v róbach s dračími šupinami, kosťami, rohami. Nebolo nič čo by prijala.  A dnes, často využíva cesty svojej matky po boku Mavericka na to aby mohla sama cestovať po celej zemi.