Nenarodil sa do najvýznamnejšej rodiny, to veru nie. Narodil sa do šľachtického rodu z Novie. Jeho rodina sa živí výrobou hudobných nástrojov, v spolupráci s mnohými dodávateľmi z Buckenu. No aj pár kusami nábytku. Také obsiahle sú ich dielne. Nie sú ako ostatné rody na očiach ale ani sa nestratili svojím bohatstvom. A možno aj tá nenápadnosť, bola niečím čo im hrala vždy do kariet. Po krátkom manželstve Alexandry a Ferstada sa narodil Percival. Zdalo sa to ideálne, z politického manželstva ktoré bolo skôr obchodom než vecou lásky, bolo niečo plné porozumenia a lásky k ich synovi. No nebolo všetko dokonalé a jeho matka už vtedy začínala mať etapy bláznovstva. Keď si myslela a bola presvedčená že ju niekto sleduje, hádzala tácky po služobníctve s tým že ju chcú otráviť a pritom keď jej ich dávali na stôl usmievala sa na nich mile. Ferstand ale svoju ženu miloval, možno tak posadnuto a bláznivo ako si niektorí ani nedokážu predstaviť. Veril že to jeho ženu prejde. A kým ona ho akceptovala  našla v ňom priateľa, on ju miloval. Preto od nej začal držať aj ich chlapca, možno za to mohlo aj to že sa bál o neho tak ako o ňu, o jej zdravie keby niečo urobila svojmu synovi. Ktorého vydala len za doprovodu služobníctva a jeho samotného. Z mladosti mal Percival veľa spomienok na usmiatu Alexandru, na jej láskyplné slová a príbehy. No to sa zmenilo rapídne po príchode jeho sestry na svet. Už počas tehotenstva mala občas záchvaty kedy chcela ublížiť sebe samej a museli ju neraz aj priviazať. I keď mal vtedy 6 rokov, pamätal si ten pohľad, keď prechádzal chodbou a sluha niesol tác s jedlom jeho matke. Videl cez pootvorené dvere na ňu, ako sa tam vzpiera v ďalšom zo záchvatov. No pamätal si aj na to keď mu otec len o pár týždňov na to ukázal malú sestričku v perinke. Krásnu, oči jasné ako letné nebo a pery mala maličké, a jeho to vtedy prinútilo k úsmevu. A ona? Len čo započula smiech svojho brata, usmiala sa tou malou pusinkou.

Už vtedy vedel Percival že ju bude chrániť ako oko v hlave. A kým on musel nastúpiť na mnohé lekcie učenia, vždy si našiel čas aby s ňou bol. Vždy bol tým kto sa pýtal pestúnok na to ako sa jej darí. Rozprával jej príbehy ktoré mu kedysi vravela jeho mamka, ktoré si pamätal a niekedy k nim niečo dodal a tak vyrastal. Percy nebol tým ktorý by mal kopu priateľov. Ostatní sa hrávali vonku, sledovali turnaje a on keď mal čas trávil ho s knihou, alebo sa učil od mentorov či otca, no keď nešlo o učenie a bolo krásne, pripojil sa k pestúnkam a svojej sestre. Kým ich matka ich sledovala len z okna svojich komnát. Jej zdravie bolo vždy ako jazda. Raz hore, raz dole a nikto nevedel kedy sa kôň potkne a spôsobí nehodu. Navštevovali ju často diskrétne doktori a aj keď často chodili v noci Percyvala tie nočné návštevy prebúdzali. Bola to jeho zvedavosť? Či strach o matku? Počul toľko rozhovorov ako čas bežal. Keď mu bolo 9 počul už že jeho matka je šialená, histerická, dokonca boli teórie o tom že je posadnutá zlými duchmi. No všetky teórie ich otec musel vždy dať pod koberec tučnou sumou peňazí aby ochránil ich rodinu pred škandálom. Nehovoriac o služobníctve ktoré s nimi roky je, ich otec ale bol vždy poctivý  spravodlivý muž, rovnako tak ako vďačný. A svojím sluhom sa dobre odmieňal za všetku diskrétnosť a dobré služby. A aj preto sa takým v tomto vzťahu k služobníctvu stal aj samotný Percy.

Stará služobná ich matky a sluha ktorý sa staral o ňu v jej najhorších momentoch ale našli cestu k jej ustáleniu. I keď sa pritom strácala na hodiny ako telo bez ducha, maľovanie jej prinášalo istú útechu v lepších chvíľach aj šitie. No ihla, často pri záchvate skončila v ruke sluhu viac ako rýchlo. Tá stránka ich matky bola niečím na čo nikto nebol hrdý, čo sa snažili schovať aj Percy aj jeho otec pred malou Cassi. I keď pár krát videla svoju mamu, bolo to tak zriedka a na tak krátko. Jeho otec sa snažil s tým celým žiť no tak ho to bolelo, že sa často Cassí sám vyhýbal, aby dievčatku nemusel klamať o tom prečo není so svojou mamou. A tak, často to všetko bolo len na Percivalovi. A tak rástol. Z chlapca sa stával mladý muž a s tým pribúdali aj jeho povinnosti. No niektoré veci sa nezmenili. Stav ich matky či jeho láska k jeho sestre, no aj stála neprítomnosť ich otca v ich výchove. I keď obchody ich rodiny napredovali. Bolo to ako by vyrastali bez nich. Služobníctvo im bolo bližšou rodinou. Percy chápal bolesť svojho otca no nevnímal to nikdy ako dôvod prečo mal na nich zanevrieť.

Percival bol výborným čo sa týkalo učenia všetkých filozofických smerov i obchodu, teológie. No i keď vyniká v pästnom boji. Ako na to prišiel? Ah, áno, keď mal 16 to začalo. Niekde musel zo seba dostávať frustráciu a doma to nebolo to pravé. Našiel si priateľov a to poznáte keď slovo dá slovo a zrazu niekto niečoho sa chytí. Povedzme že sa zastal priateľa keď letela na neho päsť a on uhol a opätoval ju. Mužovi rozbil nos a i keď na druhý deň dostal od jeho otca príkaz na omluvu na stôl toho svojho a vykonal tak. Niekomu sa zapáčil na toľko že prišiel za ním s tým že robia tajné čierne zápasy a on má dobrú ranu. Často tak trénoval a pripojil sa. Bolo to niekoľko zápasov a nie, vždy nebol víťazom a došiel aj s monoklom domov, kedy musela obstáť dobrá výhovorka. No viac menej to bola jeho sestrička čo sa pýtala a on si tak navymýšľal ako bojoval zachraňujúc niekomu česť než ich neprítomní rodičia.  Keď mala Cassi 13 a on 19 učil ju jazdiť na koni. Nechcel. No potvorka ho prehovorila. Nie priamo tak ako by si želal, no pokúšala sa o to sama za jeho chrbtom ako aj jeho otca. Pričom sa zranila, keď ju uvidel na zemi pri koni a volal k nej doktora. Ako si len pripadal... A koľko slov od otca dostali. No ani to ju zjavne nedokázalo presvedčiť aby s tým skončila. Práve naopak a pod vyhrážkou že sa pokúsi znovu sama cvičiť, sa rozhodol že ju to naučí.  O rok na to prišli v tichosti o matku. Smrťou ktorú sa pokúsili utajiť a vôbec pred Cassi nezmieniť. Pamätal si na to ráno, keď sedel s otcom pri raňajkách, Cassi ešte spala a sluha došiel k stolu, v očiach mal skutočný horor, než zašeptal niečo jeho otcovi. Ten vstal od stola a vyzval aj Percyho. Vyšli na poschodie a prešli ku komnatám kde žila ich matka. Ležala na posteli s rukami od seba v jednej ruke mala sponu do vlasov a druhú ruku mala od nej celú roztrhanú, krv od jej ruky bola všade.

Mala malý obrad, rýchly. A Percy si myslel že sa jeho otec začne o nich viac zaujímať. Na jednu stranu mal pravdu. Viac darov pre jeho sestru, i keď tých nikdy nemala málo. No o rok na to jej dovolil aby šla do sveta o ktorý sa toľko zaujímala. Zaplatil za jej cestu do Meliosu. Mali tam vzdialenú rodinu, ktorá jej tam všetko môže ukázať a tak nebolo nič čo by jej v tom stálo. Percy naopak pretrvával v tom období po boku ich otca. Ten mu často večer rozprával aká výnimočná žena bola jeho matka pred tým než ju to pohltilo. O tom že neuvažoval nad tým že by niekedy miloval inú. Či ako neveril že sa skutočne niekedy zamiluje tak ako do nej. Vždy bola krásna a očarujúca, no bol to dobrý obchod čo ich dal dokopy. V tých rokoch dokonca Percy dal po dlhej dobe na hák celé zápasenie. Aby trávil s ním viac času, mal pocit že ho potrebuje vždy keď nepracuje a niekedy aj pri práci. Aby sám raz pochopil obchody ich otca no i srdce s akým žil. Ani netušil Percy ako málo času mu s ním ostáva, nakoľko krátko na to jedného krásneho dňa ich otca na záhrade uštipla včela. Prechádzal sa s obchodným partnerom v záhrade pričom ich Percy nasledoval keď sa to stalo. Jeho otec sa skácal k zemi ako domček z karát. Snažili sa mu pomôcť, jeho partner šiel dokonca do mesta pre doktora, osobne. No kým došiel, teda za otázky pár minút ich otec skonal v rukách Perycho. Opuchutý natoľko že by ho jeden nespoznal. Bol to výjav ktorý ho desil. A to mal oznámiť svojej sestre po príchode domov. Ako hlava rodiny. Prevzal všetky povinnosti a strasti. Ktorých mu len pribúda, budúcnosť jeho a jeho sestry, ako ich rodu. No aj správy z kráľovského plesu a tie o nemŕtvych. Ani tak dlho nie je hlavou rodiny a už sa to kopí. No neskladá hlavu dole k porazeným.