Dnes len Yorrick alebo Rick Tormen. Damorth bolo meno s ktorým sa narodil, rodové meno. Ktoré ako šľachtic z Aravei. Narodil sa mužovi Ermondovi a žene Larise. Ermond sa stal hlavou rodiny v svojích 25 rokoch kým sa stal otcom v 27. Jeho žena pritom bola len o rok staršia než on sám. Bolo to manželstvo z politického hľadiska, ktoré ale našlo v sebe viac než len využitie pre rodinu oddaných. Yorrickov otec našiel v krásnej Larise zaľúbenie a bola asi jedinou ktorá ho dokázala usmerniť. Yorrick bol požehnaním z ktorého sa obaja tešili. Bolo to usmievavé a zdravé dieťa, no čo sa viac venovala Larisa malému dieťaťu brala pozornosti od svojho manžela. A ten, nedokázal vydržať ani cez šesť-nedelie. Začal byť násilný, no našiel si uspokojenie inde, u inej ženy. Tá ale nebola tým čo chcel. Preto začal i piť a hazardovať. A keď ho Larisa prijala znovu do postele, netušila ako sa moc za závesmi mení. Yorrick mal 7 rokov keď jeho matka bola v očakávaní, delil ich len mesiac od toho aby na svet privítali nového člena rodiny, no  jednej z večerov Ermond prišiel domov opitý, sotva sa pretackal chodbami ich sídla, kričal a ničil nábytok, volajúc Larisu, len aby došla za ním a dala mu svoje šperky. Prehral všetky ich mesačné príjmy v kartách. Larisa sa mu snažila vysvetliť že mu to nedá, musí prestať hrávať, keď ju uderil. Padla na zem pričom sa udrela tak silno že začala krvácať, to všetko pred očami malého Yorricka. Možno už vtedy, niečo v tej hlave malého chlapca zmenilo zmýšľanie Yorricka ako ho poznáme dnes o jeho otcovi. No nebolo to tým posledným. Jeho matka sa natoľko uderila keď padla že začala rodiť. No jej krvácanie ani po tom čo porodila mŕtve dieťa neprestalo a slabla. Až za týždeň, bojujúc o svoj život podľahla svojmu stavu.

Yorrick oplakával svoju matku a jeho otec všetko čo ostalo po nej predával, aby si kupoval drahý alkohol či spoločnosť iných žien ale aj vzdelanie pre Yorricka, keď sa učil, keď trénoval a cvičil, nebol na jeho očiach. Neštítil sa biť Yorricka, stačilo ak otec na neho nemal náladu a Yorrick napríklad nedojedol niečo čo mal na tanieri. Vyslúžil si nie jednu ranu, ak otcovi pri jedle neodpovedal, ďalšiu. Ak sa zabudol a prehovoril na neho s plnými ústami... Neznášal svojho otca ale rešpektoval ho, napriek tomu že každým rokom sa mu viac a viac hnusil. To ale jeho otec bravúrne vyriešil keď ho v jeho dvanástich rokoch predal jednému z dračích lovcov, ako nič viac než otroka. Lovec bol hrdý na to že odkúpil chlapca šľachtickej krvi natoľko že ešte v dome jeho otca chytil starý svietnik s erbom jeho rodu, dvoma bojujúcimi orlicami nad olivovou ratolesťou... a keď sa zohrial, vypálil to Yorrickovi do lýtka. Bolo to pretože ho zaujal, videl ho trénovať, na mladého chlapca bol dobre stavaný, nebál sa špinavej roboty a lovca stretol keď šiel otcovi pre sud vína. Lovec mu pomohol a odprevadil a dal sa s jeho otcom do reči a tak, to skončilo tu. Ten pach páliaceho sa ľudského mäsa, tú bolesť, nikdy nezabudne. Vedel to v ten moment keď jeho hlas sa niesol sídlom nasledovaný otcovým krikom nech nekričí a nerobí mu v jeho dome hanbu, i keď už nie je viac jeho synom, stále má predsa v sebe jeho krv. Keby mu ale jeden vedel čítať myšlienky. Vedeli by že si vtedy Yorrick prial nikdy sa nenarodiť. A tak si ho lovec menom Ruther, skrátene Ru odniesol. Nie že by mu mladý Yorrick cestou nechcel utiecť. No stačil náznak vzdoru a Ruther zastavil len pre to aby mu udelil vhodný trest. Čo stačilo dva krát a pri vyhrážke o tom že nepotrebuje všetky jeho prsty, chlapec prestal.

Ruther ho bral až do Buckenu, boli to dni cesty, sám ich po prvom týždni prestal počítať. Neraz zastavili a Ruther mu dával do tela, ranu za ranou, aby sa začal brániť. No proti väzbe ako bol Ruther, ani on sám moc v tom veku nezmohol. Až keď bol od vlastnej krvi, vždy pristúpil k nemu hovoriac mu o tom, ako to bude iné keď sa bude viac snažiť, slová o tom ako ho pripravuje na to čo ho čaká. Na to až bude aj on slávnym dračím lovcom. Niekde tam na ceste sa stretli s pár ďalšími z jeho skupiny lovcov. A tak spolu šli do ich sídla na okraji mesta, vyzeralo ako obyčajná putika, no nebolo tomu tak. Ľudia tam chodili o to aby sa pozreli v dvore na nalovené suveníry z výprav na drakov, objednali si ich, či zaplatili za to aby proste doniesli niečo nové.  Na jednu stranu? Bol unesený z toho keď videl tak veľký hostinec, o to viac keď zistil že to nie je len to. Boli to Obsidiánové čepele. Nebolo to pretože by mali meče z obsidiánu. To mu vysvetlil Fether, starý lovec. Nemal už nohu a väčšinu času ho strážil keď niektorí sa odobrali preč. Hovoril mu aj o tom kde trávia väčšinu času, nebolo to v meste, nie, ale v sídle viac stranou, neďaleko ruín. Tam kedysi lovci spojili svoju stavbu so starou jaskyňou a schovávali tam svoje zbrane, o tom aké je to tam veľké, že sa tam dokázal celý cech aj s evaukovanými ľuďmi z najbližšieho mesta v prípade útoku drakov schovať. Rozprával mu o tom ako ž vtedy ľudia mysleli na to ako si ukradnúť niečo od drakov pre seba. Yorrick počúval jeho príbehy fascinovane, dokonca pomáhal v kuchyni variť aby mu niesol jedlo a znovu počúval. No bolo toho viac, hovoril mu tom ako sám skolil drakov. O ich slabinách chovaní, ale aj o tom že to nie je nič podobné ako loviť zver. Je to rovnaké ako s ľuďmi a lovom na nich. Bol dôvodom prečo Yorrick nebral svoje tréningy ako niečo povinné, no začal si to užívať a brať inak. To sa dalo vždy keď Ruther nebol na blízku, napriek tomu že ich bolo vtedy v skupine 14 a niekoľko ďalších detí. Medzi nimi aj Casimir, ten však mal za mentora Galvara. Lovca so skvelým zmyslom pre humor, bol tým čo dokázal všetkých zabaviť na hodiny, kým Yorrickovi vtedy bolo už 13, Casimir mal sedem, malý valibuk. Galvar nebol len jeho mentor ale aj otec. Žili rozličný život a Yorrick si s ním už vtedy budoval isté rivalstvo, nemohol sa s ním hrať ani biť sa s ním nechcel a to sa mu nepáčilo. Musel trénovať a sám bojovať, keď mal štrnásť Ru ho vzal k ich pokladom, ukázal mu ako predávajú, kedy ako jednať s cenou. To boli jeho otcovské rady. Ruther mu rozprával o tom ako neznáša draky a nechápe ich frašku na udržanie mieru. A pomaly obracal ich spojenie v to aby mal komu plakať na rameno o nespravodlivosti v spravodlivosti. O tom ako a kvôli takým naivkám musia schovávať. Keď tu pozrel na mladého Yorricka, vyzeral už ako muž, silný, samý sval, i keď vekom dieťa. Potľapal ho po ramene a opýtal sa ho či nemá z minulého tréningu svalovicu, no skôr ako mu stihol odpovedať, tak mu oznámil že budúci rok ide s nimi na lov.

Yorrick tomu nemohol uveriť, objal Ruthera ako by mu bol otcom, otcom ktorého nemal. Napriek všetkým ohavnostiam ktoré mu denne spôsoboval pri tréningoch, keď pri chybe na neho kľudne vzal i bič. Čo nie jeden z cechu neschvaľoval a dokonca tak niektorí cech začali i opúšťať. Keď mal 15 šli na lov. V tú dobu, čo všetko by ich stálo pokúsiť sa loviť drakov. V rok kedy ale všetky mierové snahy mali padnúť.... Čo nevedeli. Preto museli jednať rýchlo a nikoho nenechať na žive. Ulovili dve wyverny. Pamätal si na to ako na ne hľadel ako na nebi tancujú ako anjeli. No len čo došli k vode. Niekoľko harpún cez ich krídla, mnohé tak skončili až v ich telách. To bol rev, ktorý pripomínal niečo...neopísateľné. Nedokázal si to spojiť s ničím. Bol to rev plný bolesti. Boli mladé a dosť sa na seba podobali, možno z tej istej znášky? Držal laná keď sa na nich muži vrhli. A tu už len počul ako ho k umierajúcim drakom volá Ruther. ,,Na tu máš... vyrež im oči. To je pocta!“ povedal no zviera ktorému to mal urobiť sa ešte hýbalo. Bol pripravený na boj, bol pripravený loviť no nie na toto. Stál tam s mečom v ruke ktorý mu dal do rúk. A keď sa na neho všetci pozerali, nedokázal to. ,,Však žije.“ Povedal k nim pričom Ru len pretočil očami, schytil chlapca okolo zápästia a zabodol drakovi dýku ponad oko do lebky. Yorrick ostal ako oťapený. ,,Vyber ho!“ no ani tým ho Ru neprebral. Chlapcovi vrazil takú že sa Yorrick skácal pod telo drak na ktorom všetci boli ako supi. Nehovoriac o tom druhom mŕtvom. Stiahli ich pod stromy. Kde ich začali doslova rozoberať na to čo potrebujú a čo nie. Telá zakopávajúc aby ich nikto nevidel. Vracali sa naspäť keď tu ich čakala už druhá polka cechu s Fetherom na čele. To boli slová o tom čo si Ruther dovoľuje v časoch ako tieto. Bolo jedno koľko toho mali. Strhla sa hádka a bitka, Yorrick s najmladšími sa šli schovať, no keď bolo po všetkom. Bolo o ďalších členov menej. Prežilo pár s tých čo sa pridali k Rutherovi po tom čo zavraždil Fethera. Jeho telo pálil v kozube ako by nikdy nešlo o človeka. Jediný kto sa k nemu správal vždy ako k človeku. V tom niečo prasklo v Yorrickovi. A od tej chvíle všetko čo robil robil pre pomstu.

Mier s drakmi padol, jeho svet sa rozpadol opäť a v 17 rokoch ako muž mal vyraziť vtedy na jeden z ďalších lovov. Teraz si ale vyberal sám s kým. Ruther ho mal ako psa, nikdy nedostal nič navyše aj keď im zarobil. Ale Yorrick ho uchlácholil, aby šiel sám Ruther s ním ako aj dvaja jeho najväčší stúpenci, z každým z tých potkanov mal minulosť a nie peknú. Vyrazili na lov, na šialení až pod hory. Len čo vyrazili medzi hory na lov, Yorrick zmenil plány svojho lovu. Keď medzi skalami uvidel mladé drakeje, na ktoré chceli z hora zaútočiť. Yorrick zhodil jedného z nich cez okraj. Nasledoval ho druhý  ktorý sa sotva otočil s nadávkou a Yorricka  tu. Jeho drahý  Ru. Tešil sa na ten okamih a drakeje trhali padlých dole. Počul pre zmenu kričať ľudí na love. Ru sa na neho rozbehol s mečom, no keď cvičíte niekoho celý život, naučí sa vaše zvyky, zvlášť keď ich neobmienate. Vyhol sa jeho útoku a lakťom mu vyrazil dych. Nabral ho na seba a hodil dole k ostatným. Chvíľu tam stál lne aby sa drakeje vrhli aj a neho a keď rozdriapali jeho hrdlo, dal sa proste k odchodu. Nechcel v ten deň uloviť draka. No ulovil presne čo chcel.

Vrátil sa tak ako nový vodca cechu, no nebolo veľa čo ostalo z pôvodnej slávy Obsidianových čepelí. Nikomu nemal za zlé, keď sa vydal svojou cestou, nechávajúc život v cechu na klinci. Niečo čo Ru mal ľuďom z cechu za smrteľný hriech. No Yorrick nehodlal nikoho nútiť aby zotrval. Niektorí ostali, medzi nimi i Galvar a jeho syn, i keď na krátko, než sa odmlčali a odišli. Až časom sa ukázalo že sa pokúsili loviť draky spolu ako otec a syn. A tak ľudia prichádzali do cechu a odchádzali. Muži, ženy, niektorí boli z iných cechov a potrebovali si zarobiť  a len zmeniť prostredie. Yorrick sídlo v meste zmenšil, polovicu prenajal a v druhej je miesto pre duše z cechu čo v meste prebývajú. Sám získal povesť jedného z najlepších lovcov drakov akého môžete v Draconise nájsť. Čistá práca a vždy mal čo v ruke, no na druhú stranu, bolo pár krát čo lovil pre druhých aj ľudí. Nepripadalo mu to iné a niečím sa živiť musel. I keď šperky z jašterov vždy dobre vynášali.  No zameral sa na rozmach toho mimo očí ostatných, sídla pri ruinách s jeho jaskynnými priestormi pre ktoré našiel uplatnenie neskôr.

Krátko po tom čo zabil Rua, vyhľadal svojho otca, spíjal sa v hostinci a keď uvidel Yorricka, chcel jeho odpustenie. Yorrick mu bez slov zaplatil ďalšie a ďalšie pitie. A keď prestal, jeho otca za agresiu vyhodili. Yorrick ho nasledoval von kde jeho otec upadol a zvracal, No nepomohol mu a len sledoval ako sa dávi vlastnými zvratkami. Ako špina ktorou jeho otec vždy bol. Nechal ho tak a len šiel naposledy do rodinného sídla, ktoré bolo už len tieňom, svojej doterajšej slávy. Zapálil ho. Bolo to jedno z ďalších tajomstiev jeho srdca.

Medzi mnohými tvárami ktoré sa k nemu pripájali sa k nemu v jeho 29 rokoch pridal chlapec menom Rhory. Bol niekým kto našiel v tom čo robia priam fascináciu. Opravoval zbrane ako by sa preto narodil, tak ako mu šlo vymýšľanie pascí. V ten rok stretol aj Samirah ktorá rovnako zotrvala ako srdce cechu a tá čo doniesla úsmev na ich tváre. Bola dôvodom prečo mnohí sa zdržali. A jej dôvodom bol Hael, jeden z lovcov ktorý sa k nemu dávnejšie pridali. Casimir sa vrátil v roku 1995 no už predtým stretával Yorricka než sa rozhodol vrátiť a v roku 1998 zachránil chvost slečne Lavanyi. Je to skupina čo sa už drží i keď i pri nízkom počte, stali sa efektívnymi lovcami, s povesťou, že sa s nimi iný nezahrávajú. Ako aj rodinou. Yorrick im našiel mnohých kupcov, obchodníkov a šľachticov ktorí sa stali ich patrónmi. Niektorí šli len po šperkoch, no boli aj takí ktorí mali požiadavky na špecifickú dračiu kožu aby si inde nechali ušiť dračie papučky, za Yorricka to bol rozhodne chorý človek s fetišom ale zlato je zlato. Než k nemu v roku 1999 prišla žena, Maven de Kestrel. Ich obchod nebol nič o sympatiách. No pre Yorricka dobrý zárobok. Vedel ako jednať so šľachticmi a ich diskrétnosť je v tomto biznise kľúčová. No bolo niečo čo si priala, čo ho prekvapilo. Chcela aby pracovali na tom ako zefektívniť lov na draky ale aj chcela to vidieť. Nejako v ich dohode došlo i na to že sa mu podarilo chytiť dva draky, ktoré udržujú v sídle na žive. No s lovom na divokých neprestali.