Málokedy sa stáva, že sa dračica, ktorá dá prednosť lesom pred Kothenom vráti domov živá, so všetkými tromi malými dračatmi. Presne tak sa vrátila i Lixueth spoločne so Zoltarom a dvoma ďalšími drakmi, Kaida a Morius. Už ako malý mali medzi sebou pevný vzťah, ktorý ustál všetko, ktorý bol posilňovaný rodinnou nenávisťou, voči Moraxovi a prehratých volieb. Snažil sa byť otcovi vždy po vôli, vyrastali s tým všetci. Nenávisť, zlosť, hnev. S tými pocitmu voči nemu vyrastal, nikdy ich však priamo nezažil počas svojho dospievania, voči nemu súrodencom. Či už tým s ktorými prišiel na svet spoločne alebo s tými, ktorí prichádzali v úsekoch jeho života.
Nie, všetci si zažili akúsi voľnosť. Zoltar už od mala rád skúšal mnohé veci. Bol neposedným dieťaťom, ktoré dlho nevydržalo na jednom mieste a o všetko malo len chvíľkový záujem. O knihu, učenie, čokoľvek. Rodičia ho s radosťou aj keď postupom času s istou nevôlou nechali skúšať čo chcel. Skutočne žiť začal až po svojej prvej dračej výprave.
S Moriusom sa dali na stáženie bezpečia ich domova. Narozdiel od svojho brata, jemu to vydržalo len niekoľko rokov, než svoje zamestnanie zmenil. Začal sa zaučať ako kováč, kul meče, zbrane, ktoré mohli používať ako draci. Ale ani tam nevydržal dlho. Po tom, čo sa naučil všetko potrebné, kováčom vydržal rok, možno dva. Jeho cesta viedla k chovaniu dobytka, neskôr k pestovania rastlín, kde zostal až pokiaľ do Kothenu rodičia nepriviedli druhý vrh, tak isto troch malých dračát. Matke pomáhal s výchovou práve on najviac, učil ich o nenávisti voči Moraxovi a jeho rodine. Keď boli dostatočne starí, stal sa doktorom. Len na pár rokov, pokiaľ sa nenaučil znovu všetko, čo by bolo potreba, ale jednoducho o to postupom času ako doteraz stratil záujem a nič jej nepresvedčilo, aby sa tomu venoval naďalej. Okrem toho, že sa nad jeho častým striedaním práce a neschopnosti ustáliť sa, robili starosti nie len rodičia, súrodenci, ale i on sám, mohol len pokračovať ďalej, pokiaľ jednoducho nenájde niečo, čo mu bude vyhovovať. Koľkokrát si od Moriusa vypočul prednášky, že mal zostať u strážcov a neskôr prejsť na lovca ľudí? Alebo od Kaydi, že by mal prestať prirábať starosti a aj cez to, že s tým nie je spokojný tam jednoducho zostať? Mnohokrát, ale on ich jednoducho nepočúval a pokračoval. Pár desiatkov rokov vlastne i na chváľu vyzeralo tak, že sa ustálil. Začal robiť učiteľa, ale nakoniec odišiel i z tadiaľ. Stal sa lovcom zvere, dokonca i inštruktorom boja, hrnčiarom, knihovníkom, ale nikdy pri tom nevydržal dlho. Striedal zamestnania ako ponožky. Hľadal sa, vyťažil z toho maximum aj cez to, že už dávno v kostiach cítil, že to nie je niečo, čo by chcel v živote robiť. Časom sa s tým zmierili jednoducho všetci, prijali to ako niečo, čo patrí do Zoltarového života.
Jeho život sa po rokoch však podarilo ustáliť. Mohla za to jedna jediná noc a dračica, do ktorej sa vtedy zamiloval. Hviezdy svietili v temnom mory, topili sa, ale tento príbeh sa odohral v jaskynných chodbách. Bol na nočnej prechádzke, aby ustálil tok svojich myšlienok. Začal sa mu vtedy v hlave rysovať nápad, ktorý by mohol konečne dopomôcť k tomu, aby sa usadil. Už dávno na neho tlačili rodičia vzhľadom k jeho veku, aby si našiel dračicu, poprípade viac. Usadil sa a neutekal z práce do práce. Premýšľal, že by začal podnikať, ale všetky tie myšlienky sa mu z hlavy vyparili, ako by vlastne ani nejestvovali. Jeho zlaté oči padli na prekrásnu dračicu, ktorá sa pustila do boja s niekým, kto ju napadol. Zoltar mal dve možnosti, ktoré by urobil každý rozumný drak, hlavne keď bol pár rokov, aj keď už dávnych strážcom. Buď mohol pokračovať v ceste a tváriť sa, že nič nevidí, alebo jednoducho sa pridať a pomôcť dračici. To by ale nebol Zoltar, ak by si nevybral tretiu možnosť. Len tam stál, sledoval ako očarený buk ten boj. Kráska, ktorá nakopala zadok niekomu, kto sa ju snažil zabiť. Doteraz má v hlave ten jej nahnevaný výraz a agresívnu vetu: ,,Na čo čumíš?!” smerujúcu k jeho osobe. Ten nahnevaný výraz plný agresie, ktorý sa lusknutím prstov zafarbil do červena pri jeho odpovedi. To bola tá noc, kedy spoznal svoju úžasnú a jedinú ženu. Sydorry. Bolo to plno pozoruhodných stretnutí, kedy sa do nej zamilovával viac a viac, nikdy jej to neprešlo. Z nejakého dôvodu si vždy našla niečo, čím jej dokázala prekvapiť a on to prekvapenie miloval bez ohľadu na to, aké bolo. Mal oči len pre ňu. Bola hlavným dôvodom, prečo sa ustálil, začal pracovať ako krčmár v rodinnom podniku a popri tom si zaviedol so skupinou drakov svoju vlastnú prácu. Aj keď bol pánom toho všetkého, verejne vystupoval len niečo ako prostredník medzi úžerníkmi a drakmi, ktorí sa zadlžili. Vzhľadom k svojej rodine nemohol každému povedať, čo skutočne robí a, že je niečoho takého súčasťou. Preto o tom doteraz vie len veľmi málo drakov. Vyššie postavení z jeho podniku a niekto málo z rodiny u ktorých mal istotu, že to nikto nepovedia.
Z ich prvého nočného dračieho tanca sa zrodilo vajíčko. Museli ďaleko od Kothenu, niekam, kde mohol chrániť svoju milú i on. Našťastie sa nič zlé nestalo a do mesta priviedli ich prvorodenú dcéru. Nikdy sa necítil popravde tak hrdo, ako keď jej po prvýkrát nazvala otcom. A aby toho nebolo málo o dva roky neskôr sa mu vyliehli ďalší súrodenci. Znovu štyria. Jeden mladší brat a tri sestry. Počas ich dospievania mal plné ruky práce. Ako počas výchovy svojej prvej, tak i pomáhaním rodičom s ich výchovou. O to sa už našťastie podielala i Sydorry, ktorá v tomto prípade bola neskutočnou oporou. Pár rokov na to po pár pokusoch vyšiel i druhý vrh bez problémov a Zoltar so Sydorry priviedli domov ďalšie mladé,  dcéru a konečne i svojho prvého syna. Nikdy medzi nimi nerobil rozdiely. Hlavne, keď im pod strechou behalo toľko malých detí.
Nie všetko má ale šťastný koniec. Veľmi jej zasiahlo to, keď sa k nemu dostalo, že je Morius mŕtvy. Niesol to veľmi ťažko a nebyť obklopený svojou rodinou, asi by sa z toho ani nedostal. So svojimi súrodencami s ktorými prišiel na svet z rovnakého vrhu mal vždy pevnejšie puto, než s tými mladšími. Veľmi jej ničilo to, že už nebude mať niekoho s kým sa môže ísť prebehnúť do Kothenských hôr, loviť zver, či sa len tak s fľaškou usadiť na jednej z rozpadajúcich sa veží, sledovať oceán a popíjať. Doberať sa v trojici, tak ako to robili. Zomrel ako hrdina, ako niekto, kto dlhé roky žil len ako lovec ľudí a chránil ich domov pred tými, čo sa jej pokúšali zničiť. Už vtedy pretiekol istý pohár trpezlivosti. Morax s tým nič nerobil. Ignoroval ľudí, vlastne žil ako keby žiadny ľudia neboli! Preto podporuje svojho mladšieho brata Gerasa vo voľbách, aj keď sa dlho zmieroval s tým, že Tildriana i to mladé ucho čo sa snaží stať budúcim kráľom rešpektuje. Čo však nedokázal pochopiť bolo, keď Nieves prišla s tým, že práve jeho miluje. Veľmi rýchlo sa z nej stala čierna ovca rodiny. A aby toho nebolo málo, pri ich prvej dračej výprave… zažil stratu ďalšieho súrodenca. Fazith, jeho prvorodená dcéra mala dračiu výpravu bezproblémovú, ale keď sa jej zúčastnili i štvorčatá, skončila zle.  Mellies. Oddelila sa a aj napriek tomu, že sa ju snažili zachrániť, ničomu takému sa nestalo. Znovu jej chytil neskutočný smútok, ktorý bol síce o niečo menší, ale i tak niesol smrť svojej sestry ťažko.

Keď mali jeho najmladšie deti šestnásť, Sydorry a Zoltar priviedli do Kothenu, ich krčmy ďalšie mláďatá. Neprišlo im nič zlé na tom, mať toľko detí. Najstaršie bolo už po svojej výprave, ďalšie dve to ešte len čaká a preto sa už predčasne snaží zaistiť si miesto ako jeden zo strážnych, aby mal istotu, že sa jeho deťom počas ich Prvej dračej výpravy nič nestane. Teda, aspoň dúfa, že aspoň jeden z nich bude Drakej.