9. 1. 1975 | Baron z Ardenu | Ashenra
FC: Ben Barnes
Je zvláštnym mužom, či skôr zaujímavým. Záleží mu na jeho rodine, či už ide o jeho matku a sestričku, tak aj o sesternicu. Čo sa týka vzťahu s jeho strýcom je to komplikované, no rešpektuje ho a obdivuje. Nikdy ale netúžil po jeho postavení a ani netúži. Je vzdelaným a inteligentným mužom. Napriek tomu že sa narodil pre meč, slovami sa naučil rovnako bojovať ako ním. Je rozvážny a trpezlivý. No jeho temperament vie byť istou prekážkou, prehltne veľa vecí len aby získal čo chce, vie sa pretvarovať a „srdečne“ usmievať, no neznamená to že to tak cíti. Nemá v láske pretvárku a radšej počuje tvrdé ale pravdivé slová ako sladké klamstvá. Možno aj to má niečo do seba s faktom, že mnohé ženy ho nudia. Napriek tomu že by nebol v otázke lásky nováčikom, nakoľko pár krátkych a tajných vzťahov mal, nikdy nemal potrebu navštevovať bordely. Po smrti bratranca si totiž nezakladal na tak blízkych vzťahoch aby niekoho do bordelu doprevádzal a čo viac, nehodilo sa to k jeho postaveniu. Dokáže ale zahrať na ženskú nôtu, no nezneužíva to. Radšej si drží svoj odstup a nadhľad nad situáciou. Možno je to aj tým že ho nikdy žiadna žena skutočne zatiaľ nedomotala? Čo ale nie je môže byť. Neponáhľa sa do žiadneho ťažkého záväzku a nátlak na nejaké manželstvo nepociťuje. Je skvelým tanečníkom a ovláda tance nie len z ardenskej spoločnosti. Je málo vecí ktoré v spoločnosti šľachty obdivuje. Jedným z týchto pôžitkov je drahé víno. Nie je pijan, no pár pohárov, pri vybraných ročníkoch, tomu neodolá. Dokonca preferuje sladšie, lepšie zahreje v ardenskej zime a keď je vynikajúce, je ako pery ženy. Pôžitok. Oblieka sa vkusne, s prvkami ardenských krajok ako aj podľa miesta kde sa nachádza prvkami toho. Aj podľa toho by sa dalo zisit že nie je náhodou kde sa ocitol. Rétorika ako aj postoj? Príkladom. Jeden by povedal že ide o šľachtica každým kúsokom, no preferuje cvičisko pred salónmi a plesmi na ktorých sa zväčša musí nachádzať. A ak ide veľa slávností po sebe, možno keby sa mu prihovoríte, pokúsite trpkosť jeho znudenia a možno aj pohŕdania. I preto je často tým tichým, pozorovateľom, než tým ktorý zahajuje konverzácie. Je vynikajúcim bojovníkom s mnohými zbraňami, i keď jeho osobné zaľúbenie vždy patrilo jednoručnému meču.
Miluje jazdiť na koni, v prírode nachádza pokoj. I keď je Arden jeho srdcu blízky, možno jedna z mála vecí ktoré ho ukľudňujú že nie je v armáde, je práve krása prírody celej zeme. Rád by navštívil hlboké lesy Esmeraldie. Jeho telo je silné, cvičené nosiť ťažkú a teplú zbroj. No aj napriek tomu, že to už nie je jeho povinnosť, trénuje každodenne. Nespolieha len na silu svojich stráži. Tak ako pri cestách radšej hodiny strávi v sedle než koči. Neznáša pokrmy z rýb a najradšej má červené mäso, no je podivné že miluje i dobre opečené mušle, pre ktoré si rád zájde aj do najbližších lodeníc. Zo sladkého? Nedokáže odolať mnohým sladkým pokrmom, no možno je to práve ich sladkou vôňou.
Za svoju slabosť považuje empatiu ktorú sa snaží tak schovať za často chladnú tvár a prístup. No často je to inak. Jeho rodina je ale zrejme viac ako dobre oboznámená s touto stránkou jeho bytia. I keď je vďačný za všetko čo jeho postavenie prináša, v tichosti, závidí mužom ktorý nemuseli pozerať dozadu, na ostatných, na svoju rodinu a povinnosti voči nej a slobodne sa rozhodli nosiť zbroj a umrieť v nej. K drakom nechová zášť, je to zvláštne, od mala videl toľko zvláštnych tvorov ako trofejí a aj tak, nikdy netúžil sám žiadnu trofej mať na stene. Zvieraciu či dračiu. Na udalosti plesu sa tak stále pozerá s otvorenou mysľou. A istým otáznikom, ktorý sa mu pri tom vynára. Za oveľa väčšiu hrozbu považuje nemŕtvych, o ktorých v momente keď počul z Aravey. Chcel im čeliť. No aj táto túžba musela byť zamlčaná. Nosí so sebou vždy zdobenú dýku, ktorá podľa neho je skôr krájač na zeleninu než riadna zbraň, no o jej kráse by sa nedalo diskutovať. Tvrdá čepeľ zdobená ornamentami v žliabku a samotná rukoväť pretepávaná zlatom a drahými kameňmi, zobrazujúcimi svorky vlkov. Bol to dar od jeho strýca.
Dalo by sa povedať že ten rok bol istým spôsobom požehnaním pre Ardenský rod. Či už išlo o rodinu jeho strýca a tak vojvodu z Ardenu tak aj jeho brata. Ktorým bol Koeyn, dvojča vojvodu a jeho otec. Kým jeho matkou bola pôvabná Tallisra z Buckenu, dcéra bohatého obchodníka. V tento rok 1975 sa im ale narodil Maverick. Nebol jediným dieťaťom v rodine. Bol výsledkom dohodnutého manželstva. Jeho matka z vplyvnej rodiny sa vydala za muža hodného svojmu postaveniu a on sa naopak, dobre oženil. No jedno bolo jasné, milovali sa. Krásna žena a on? Spočiatku, idylický muž. Milovali sa, no v tom roku ako sa malý Maverick narodil, sa všetko začínalo meniť. I keď bol Koeyn šťastný za syna, aspoň by to jeden povedal z úsmevu čo Maverickovi venoval keď ho držala Tallisra v náručí. Začínal tráviť od toho dňa čas viac a viac mimo sídla. Prichádzali hádky, ktoré Mavericka budievali a ten plakal. Tallisra často nachádzala útechu u Evanory, ženy Eredretha. Kde kým ona mohla zahnať chmúry, Maverick sa hrával s bratrancom. A rástol. Netrvalo ale ani dva roky, kým Tallisra nezistila o čo sa jej muž pokúšal, rany ktoré dostávala, hádky ktoré denne zažívala. Pretože mu chcela dať rozum, no neúspešne, napriek tomu že to jej srdce lámalo, udala svojho muža zo zrady, ktorá mala prísť prevratom. Maverick stratil otca, no bol príliš malý aby to pochopil. No mnohé pohľady sa obrátili na neho a jeho matku, ako aj neskôr jeho sestričku. Pohľady s ktorými sa musel naučiť žiť. I keď o ich matku a rodinu bolo postarané, boli chvíle pri jeho dospievaní kedy skutočne pravý otec bol tým čo mu chýbalo. Eredreth s snažil v mnohom vystupovať ako jeho otec, no ako malý nechápal, prečo nemá vlastného otca. A malému chlapcovi to nestačilo. Ako to že nemá otca a má aj sestričku, bola doba čo to nedokázal pochopiť. V jeho živote sa stalo mnoho udalostí, ako aj narodenie jeho sesternice Belle. Samozjrmee že bol vzorným bratom pre malú Dahliu. Dokonca chodil ju večer kontrolovať či ju neunesú malí draci. To tá detská predstavivosť. No pri Belle? Jeho decká predstavivosť, zvedavosť niečo viac nabral do seba. Bolo to dieťa s tak bielymi vláskami ako sneh! A že ich malo len pár. No to malé stvorenie vzalo jeho tete toľko síl že zomrela. Čo mu prišlo neuveriteľné. Kým ona prišla o mamu, on nemal otca... Dokonca navrhol svojej mame, aby bola mamou aj Belle, no bol to asi neskutočne pobavujúci vtip od malého chlapca. No keď mal desať, jeho matka sa mu to pokúšala vysvetliť prečo on nemá otca, možno za to mohlo aj to že bol Maverick odhodlaný ho nájsť. Matka ho pristihla ako si balil veci aby sa vydal preskúmať celý Arden ak bude treba ako aj možno celý svet. No bolo na čase dať vedieť že zomrel, bol zradcom.
Bol syn zradcu? Jeho otec chcel zradiť zem ktorú tak miloval? Ich strýca a vlastného brata? Mnohé pohľady ktoré dostával i od detí o niečo starších od neho, mu dávali v ten moment zmysel. Zavrel sa do izby a nechcel vyliezť. Nechápal to, no možno po dvoch dňoch, za ním prišiel i Eredreth. Rozprával sa s ním. A ten malý chlapec získal dôvod ísť von. Chcela by na neho matka bola hrdá a aby na jeho sestričku neboli upierané žiadne zlé pohľady. Nič také si nezaslúžili. A koniec koncov, jeho matka obetovala mnohé pre to aby tam stále bol. Maverick sa ponoril do učenia, do tréningov, odhodlaní pridať sa k Ardenským levom. Rástol z chlapca v mladého muža, po boku svojho bratranca a strýca. Trénoval s Caiusom, bavili sa. Boli dvojica ktorá sa len tak nevidí. I keď jeden druhého porazili v súbojoch, dokázali sa nad tým zasmiať. Kým Maverick chcel byť mužom v tažkej zbroji ktorý nerobí chyby v boji, Caius mu dokázal aj hodiny rozprávať o tom ako pôjde na lov a uloví toho najväčšieho berbarosa. A slečny? Tie tiež mali o mladých šľachticov záujem. Oplácať pohľady, úsmevy, lámať srdcia pohľadom? Bavili sa na tom i keď v tom veku, stačilo aby im Eredreth dal z vína a mali na mále. No jeho bratranec? Prišiel o život náhle. A zanechal po sebe dieru. Maverick po smrti Caiusa, sa neznášal, že ho nezastavil sám, no on mu to tajil? Spomínal nejaký lov, ale bolo to ako keď sa rozprávali každý iní deň. Maverick odohnal od seba mnohých priateľov ktorí mu ostávali, nechcel sa rozprávať o tom a smútok schoval za vyrovnanú tvár. Je to predsa bežné nie? Ľudia v tomto svete umierajú denne. Hovoril si. No bolelo to tak moc. Bol za strýcom, ktorý si ho od bratrancovej smrti volal denne. Ako by sa na neho upol. Keď započul ako je na tom Bellaris. Chcel ju vyhľadať, no nevedel presne čo by jej povedal, keď tu ju uvidel kráčať ako ducha. Vyzerala ako by stratila dušu a čakal na príchod zimy, ktorá si vezme i jej telo. A to nemohol dopustiť. Prehltol vlastný žiaľ. Dal jej kabát ktorý mu vrátila a chápal to... nechal ju. Spočiatku možno i bez slov sa s ňou prechádzal keď tu viac a viac sa rozprával, niekedy i sám so sebou pri nej. No nemohol ju nechať v tom zármutku. Caius ju miloval, tak moc. Pri všetkých jeho povinnostiach sa stala prechádzka s ňou, krátky rozhovor niečím na čo si vždy našiel čas. A tie rozhovory všetky začali dvoma slovami, chýba jej. Keď prvý krát na neho prehovorila po jeho smrti. Rozumel jej. Chýbal aj jemu. Jej hlas znovu naberal silu, či skôr sa našiel? Nikdy ju do ničoho nenútil.
A čo jeho život doma? Chodil unavený, vyčerpaný, no aj to vyčerpanie sa snažil ukryť. Po tréningoch, prechádzke, učení. Chcel byť najlepším. I keď matku tak výdal menej a menej tak aj vlastnú sestru. No občas, si našiel čas na spoločnú večeru. Rád im rozprával o všetkom čo sa mu stalo, o tom či sa Bell usmiala. Či naopak sa vypytoval svojej sestričky na jej deň, na to čo by robilo šťastnú ju. Nastúpil do armády a získal si dôveru a srdcia mnohých ako aj uznanie. Bol spokojný. Našiel svoje miesto na zemi. No nie na dlho. Nakoľko, po pár rokoch v armáde, kde bol medzi najmladšími tak úspešný. Si jeho strýc prial aby nastúpil na miesto diplomata z Ardenu.
Jeho prianiu nemohol odporovať i keď to bolo proti všetkému čo si želal. Bol mužom ktorého bavila vždy stratégia boja, poraziť súpera a nepriateľov na bojisku. Nie v salóne slovami. So sklonenou hlavou a pokorou ale prijal túto úlohu. A stal sa diplomatom z Ardenu. Začínajúc i cestovať. Vždy bol dobrý čo sa týkalo slova, no na cestách sa učil ešte veľa od starších ktorí zastávali kedysi túto pozíciu. A čoskoro pochopil i krásy tohto povolania. I keď nebol tam kde si želal, začínal objavovať svet, mimo večne zasneženej zeme. Bola to mierna kompenzácia ale za niektoré momenty a krásy to stojí. Snaží sa ale aj tak najlepšie pôsobiť v zastúpení Ardenu. A to aj napriek všetkým udalostiam ktoré sa udiali. Kliatba kráľovnej, premena korunného princa pri jeho korunovácií, to všetko a ešte len viac, bude aj v jeho rukách ako Arden odpovie a slove vojovdu.
• Neznáša nelojálnosť.
• Rád si pochutnáva na vybraných syroch, čo je jedným z dôvodov prečo o slávnostiach Cyranov sa rád na čas zdrží späť v Ardene.
• Jeho parfúmy, ktoré nosí majú často jasmínové, či pomarančové srdce.