Ako prvé mu v jeho pätnástom roku začali biele rohy na čele kúsok od prvých korienkov havraních vlasov, ktoré jeho nie malej ľudskej výške (180cm) pridali ďalších desať centimetrov na výške. Ako ďalšie sa začali objavovať snehovo biele šupiny, ktorých má dalo by sa povedať na svojom tele viac než jeho vrstevnici. Prvé, čo si teda je možné všimnúť sú dračie šupiny tesne pod jeho ľavým okom, ktoré sa ťahajú až do polovice nosa. Ďalšie viditeľné sú pod ľavým uchom ťahajúce sa pásikom cez krk, k ramenu po vonkajšej časti ruky až k hrebeňu dlane kde končia. Podobne je to i na pravej strane, tam sa však začínajú ťahať v polovici krku cez celé rameno do polovice pravej lopatky a k lakťu ruky. Zvyšné má rozmiestnené náhodne po tele. Na svoje šupiny i rohy je nesmierne hrdý a zvykne ich občas "vystavovať". S jeho typom obliekania do tmavého oblečenia s občasnou červenou tvoria dokonalý kontrast. Nehanbí sa ani za svoje telo, ktoré je na jeho vek dobre vypracované a ohybné vďaka každodennému tréningu.

Mladý a hrdý drak, plný ambicii, energie, tvrdohlavosti a občasného skrytého smútku. I tak by sa dal Darges v skratke opísať v posledných rokoch svojho dospievania, kedy zobral svoj rozum do hrsti a začal sa spierať rozkazom otca, ktorý mu plánoval život tak, ako chcel on. Pripravoval jej na to, že sa jedného dňa stane kapitánom stráži ako to bolo po generácie v ich rodine. Nikdy nebol niekým, kto by povedal nie, odpapuľoval, no potom, ako sa začal stretávať s princom, niečo sa v ňom zlomilo, alebo skôr zobudilo? Svet v ktorom žil už nikdy nevidel tak, ako ho videl predtým.
Nechcel byť stelesnením toho, čo z neho chcel otec, chcel si vybrať vlastnú cestu, aj keď to znamenalo hádky a boje v rodine. Jeho ambície narástli, zmenili sa a chcel dosiahnuť na vyššie miesto.
Aj keď to tak nevyzerá v skutočnosti je nesmierne citlivý a momentálna rodinná situácia jej veľmi trápi, čo sa snaží zakryť mnohými spôsobmi. Najskôr si to zvykol vybíjať na princovi pri bitkách, či nezmyselnom dokazovaní, no postupom rokov to obmedzil, pretože jej začal považovať za blízku a dôležitú osobu vo svojom živote, rovnako ako vzor a tak bitky vyhľadával len vtedy, kedy nevedel čo so sebou a hnevom, kedy všetko nedokázal zahnať niečím iným.
Cez to je ale ukecaný, svojim spôsobom i bláznivý a je za každú hlúposť, častokrát zvykne zabávať malé deti smiešnymi tvárami, ktoré robí. Drak by doňho ani počas toho nepovedal, že má dačo v tej makovici, ale v skutočnosti je chytrý a dobre vychovaný, s elegantným nádychom či vážnou tvárou, keď je to potrebné.
Nie raz sa však v noci prázdnymi ulicami ozývajú tóny flauty skladby, ktorú zložil buď z toho, že nemôže spať alebo ušiel z domu. Počas dňa, či v spoločnosti si vie udržať svoju tvár a ten, kto jej skutočne nepozná by si ani nevšimol, že sa niečo deje, no keď je sám, cíti tú ťažobu na svojich ramenách, to, že v očiach otca pôsobí ako sklamanie, aj keď mu kedysi vravel akou pýchou je. I so svojimi sestrami a mamou sa odcudzil, zvykol im závidieť, že oni nikdy takéto slová počuť nemuseli.

Čo sa týka ľudí, verí, že existuje cesta, ktorý pre nich vytvorila princezná Nymeo, stačí ju však len objaviť. Mnoho drakov však zastáva opačného názoru. Nikdy nepocítil stratu, ktorú by zapríčinili oni, a aj cez slová ostatných sa snaží byť v tomto smere optimista. Predsa len, ten bastard, ktorý zabil ich princeznú by sa v takom momente ukázal a pokúsil sa prerušiť spojenectvo medzi nimi a tak by sa mohli dostať k pomste, nie?