Kde by mal jeho príbeh začať? Zrejme jeho narodením. Narodil sa ako prvé dieťa, poženené nie len tým že sa narodil ako syn, ale i počasím ktoré je pre Arden tak špecifické, počas ťažkých snehových búrok. No druhá vec je fakt, že sa nenarodil sám. Narodil sa spolu so svojím dvojčaťom, Koerynom. Slávnosti v ten večer sprevádzala toľká radosť, alkohol sa lial litrami a to najlepšie nalovené mäso sa pieklo nad každým roštom. Mesto rozvoniavalo teplými kašami ktoré sa rozdávali na počesť i chudine a muži sa chystali na slávnostný lov na jednu z legendárnych beštií, berbarosa. Také už boli slávnosti ktoré po stáročia sprevádzali prvorodené dieťa rodu Rylayad, či už syna, tak i dcéru, otec si musel poctiť svoje prvorodene dieťa, preliatím krvi tejto legendárnej beštie ktorá i v najsilnejších Ardenských mužoch dokáže rozprúdiť krv. Samozrejme že sa nedá skoliť také zviera jedným mužom, sťažka menšou skupinou a jediná chyba je smrteľnejšia než zdá, dokáže priviesť smrť nie len jedincovi ale i skupine. A na to sa dal na počesť narodenia i ich otec, Kaisen, vážený a obávaný vojvoda Ardenu, no nie tak, ako jeho predchodca a otec. Ku ktorému pár slov, aby sa vedelo viac o povahe, ktorá formovala Eredretha.

Eredrethovým starým otcom bol totiž Konnyr. Muž ktorý sa do dejín Ardenu zapísal ako muž bez duše. Konnyr pochádzal zo siedmych súrodencov, pričom troch vlastnoručne zabil. A mnohých ich potomkov povraždil pričom tí ktorí ušli, boli prenasledovaní. A kde to začalo? Po smrti Konnyrovho otca, v Ardene nikdy nebolo miesto na slabosť. Konnyr mal nastúpiť na miesto svojho otca, no bratia mali iné plány a každý chcel svoj kus chleba. Pre smolu, však najmladší z ich súrodencov mal len trinásť keď ho starší podrezali. Bol taktiež najbližším k svojmu veľkému bratovi Konnyrovi. Telo brata naaranžovali tak aby to vyzeralo ako práca vzbúrencov. A ich oči sa upierali už len na Konnyra a dvoch ďalších súrodencov. Mestom sa niesli slová, no trojica ktorá si myslela že tak dobre spolupracuje, sa obracala slovami jeden proti druhému vždy keď bola príležitosť a ako sa slová šírili, začali medzi nimi nezhody. A do toho dvaja bratia ktorí boli medzi nimi a Konnyrom, zomreli na love. Bol to pre nich konečne triumf, no napriek zármutku mal Konnyr oči otvorené, možno viac ako predtým. Po smrti bratov na love a po tom čo niekoľko krát sa ho snažili otráviť, zabiť, bol paranoidný, občas i hysterický a to sa prejavovalo aj na jeho konaní k žene a deťom. Jeho bratia ktorí mu ostali, ho pozvali na večeru. Konnyr trval na tom aby sa k nim k jedlu pridal prvorodenný syn jeho brata Vasira. Vasir vedel že všetko na stole je otrávené, chcel sa poistiť že to zje nie len Konnyr ale aj jeho ďalší bratia a to čo vedel že nie je otrávené, je pred ním, no ďalší, otravu dal aj jemu. Ako zavolal svojho syna k jedlu, Konnyr ho ponúkol zo svojho taniera, čo mu nedovolil Vasir. Začal mu vysvetlovať že to sa pre vojvodu nepatrí aby ho núkal svojím jedlom, no jeho syn si aj tak zobraz z taniera strýca ako ho núkal. Než sa začal dusiť krvavým kašľom. Konnyr dal svojich bratov zavrieť na mieste a hodiť do temnice, kde všetci na reťaziach boli oproti sebe. Mučil ich, získavajúc informácie ako dlho, ho chceli zabiť. Kričali tak hlasno, že sa vraví že už pri mučení ich duše opustili telá. Až im dal na výber, aby si vybrali ktorého zabije a ostatných pustí. Bez váhania si dvaja z trojice vybrali a tomu odťal hlavu, no čo čakalo Vasira a Restata? Nechal ich priviazať na vonkajšie hradby, dosť nízko na to aby ich tlupa pikrynov klamy a bodcami, hrubou silou, roztrhala na kusy. Konnyr tam vraj stál až kým kusy z ich tiel nezakryl nový sneh, so slovami: ,,Keby ste boli aspoň mojou krvou, bol by to berberos, kto by vám vzal život.“ Odvtedy začal iný režim pre všetkých. Do Kaisena vštepoval mnohé hodnoty ako aj do jeho bratov. No aj veľa z krutosti ktorú v sebe našiel. Avšak, jedno nepopierateľne z rodiny nevymizlo vodcovské schopnosti.

Kaisen tak bol sám krutým a zásadovým mužom, no vedel kde svoju krutosť využiť. Jeho sestra sa priženila do kráľovskej rodiny a jeho brat, pre neho nebol hrozbou kým bol pod jeho dohľadom v armáde. Ženu mu bola šľachtičná z Lotharu. Šľachtičná Tamarys Eeretlit. Bol to nezvyčajný výber, no bola jedinou ktorá dokázala muža jeho temperamentu zvládnuť. Neovládala ho, no dokázala ho ukludniť a jeho hnev nikdy nepatril jej. No čo sa týkalo synov, bolo to iné, zložitejšie. Dvojičky vyrastali v rukách kojních a pestúniek. Ich matka si priala dcéru a len ako šesť nedelie sa podelo, snažila sa bez záujmu výchovy synov, dosiahnuť svoje a priviesť o niekoľko mesiacov na svet dievča. No čas plynul, dvojičky rástli a jej sa nedarilo na svet priniesť ďalšie dieťa. Kaisen bol hrdý na svojich synov a venoval im viac a viac pozornosti čo Tamarys začínalo vadiť. Koeryn sa skôr naučil chodiť ako jeho o pár hodín starší brat. No Eredreth mu nič nenechal dlžní, naučil sa chodiť. No len čo tak dvojičky urobili, boli to prvé hodiny etikety, počítania a náuk na ktoré ich matka denno denne hodiny posielala. Len aby netrávili čas niečím neužitočným a boli tak pýchou pre jej muža ako aj jej z cesty. Až v deviatich rokoch, súrodenci mali viac miesta dýchať. Tamarys porodila dcéru. Yseniu. Dvojičky tak mohli robiť čo chceli, ak svojej matke neliezli na oči a nerušili ich malú sestričku od potrebného oddychu. Chlapci mali radosť, besnili sa na koňoch i keď zatiaľ len pod dozorom v blízkostí stajní. A nachádzali si chvíle radosti.

No ani to netrvá večne, keď im bolo dvanásť na jar ich vzal otec do lesov pod horami, kde stále bol sneh  to pre jeho prvé lekcie. Vedeli už držať meč, tak budú musieť vedieť prežiť. Hodil im len batoh s dekou, dýkami a čutoru vody. Aby si pomohli kone im vzal na mieste a odišiel do tábora pár dní cesty pešo od nich, čakať na nich. Veril v svojich synov tak slepo? Alebo ich sledoval vtedy? Sám Eredeth do dnešného dňa by sa bál zistiť odpoveď. No prežili, ani nevedeli ako, mrzli a museli sa naučiť loviť, pričom prvou obeťou im bola srna ktorá sa zasekla v ľade. Bola prvým životom ktorý i vzali, nakoľko ešte žila i keď pohnúť sa nemohla. Mäso mali no nedokázali ho upiecť, bez ohňa, nemali ho ako usušiť a tak hladovali, niesli zo sebou kus mäsa a kus kravavej kožušiny, ktorú sa snažili zo srny oškrabať. No prilákali k sebe vlky. Ďalšiu noc trávili v korunách stromov, mrznúc na kosť. Až kým sa nezbavili mäsa a vlci po hodinách odišli. A oni ďalším svitaním sa vydali ďalej. Dvojičky sa dostali k táboru, vyhladovaní na kosť, no v očiach ich otca, to bol triumf. Synov bohato medzi ostatnými vojakmi pohostil a oslavoval ich. Eredreth vtedy prvý krát aj s bratom pil pivo a víno nakoľko vraj sa stali mužmi. To ako neslávne to s nimi skončilo potom, už bolo len medzi nimi. No ich bruchá boli konečne plné.

Eredreth mal zvyšok dní plný tréningov a povinností, učený tomu ako silný a jednotný Arden musí byť, ako je najmenšia slabosť neprípustná a ako ktokoľvek kedykoľvek niekoho môže zradiť. No Eredreth miloval vždy knihy a na rozdiel od svojho brata, Koeryna, ktorý videl hrozbu v mnohých, si on dokázal už v mladom veku získavať priateľov a oddaných nasledovateľov. Stával sa otcovou pýchou, nakoľko videl že jeho syn si získava ľud. Keby len vtedy Eredreth tušil ako ich to začne s bratom rozdeľovať. S bratom začali mať viac a viac samostatných aktivít. V 15 rokoch Eredreth sprevádzal otca na vonkajšie hradby, bol husty sneh a zver narážala do hradieb. Všade bol rozruch, muži chodili z hradieb do zbrojníc a naopak. V snahe odraziť veľké stádo. Eredreth chcel pomáhať no na jeho smolu a šťastie v smole. Sa prelomila prvá stena. Padla na malú búdu v ktorej boli laná pre ktoré šiel. A jeho pochovalo za živa. Našťastie to videli mnohí, nebol ani jediným kto tam skončil, pod ruinami vedľa neho len umrel jeden z vojakov, ktorý ho odsotil tak, že zachránil jeho život. Nakoľko jemu kamene preťali telo na pol. Eredreth tam bol hodiny než ho dostali von, mal rany a zlomené rebrá no i rany na duši. Začal sa báť tmy a ticha. A aby ho otec tohto strachu zbavil, rozhodol sa svojho syna zavrieť do temnice s tým že mu tam dal len doniesť posteľ. Bez akéhokoľvek svetla. Mohol tam kričať o pomoc, mohol prosiť, no nikto mu nepomohol ani jeho brat. Otec ho tam nechal tri celé dni, nechal mu nosiť jedlo a vodu, so slovami, aby už nikdy neukazoval slabosť. Pretože ak sa tak stane, niekto toho využije. No nebolo to posledný krát. Jeho otec si našiel viac príležitosť, kedy mu pripomenul tento fakt a strach z tmy.

Aj taká vedela byť Ardenská výchova, no či to bolo len kvôli jeho otcovi? Skôr kvôli tomu čo z neho jeho vlastná rodina urobila a on, teraz formoval Eredretha. Otec ho vychovával s prísnosťou na vojaka, krutosťou. Avšak s učením tak precíznym aby vedel viesť Arden. Stačilo zlé slovo a vedel ako ho potrestať. Táto výchova ostávala až do jeho devätnástich rokov. Vtedy ho jeho otec zasnúbil, tak ako aj jeho brata. Jeho snúbenkou sa stala Evanora Thalas. Dcéra bohatého a mocného muža, jedného z rádcov Kaisena, vojvodu a jeho otca. Evanora bola láskyplná a nežná žena. No napriek svojej nežnej povahe, nebola nikdy naplnená strachom. Každú strasť ukrývala za úsmev a to napriek tomu, že otvorene priznala Eredrethovi že by si ho za muža nikdy neželala. Už vtedy jej vraj pripomínal mladého medveďa. Dalo by sa povedať že boli spočiatku viac len priatelia. No tajili to že ich vzťah nemá nič hlbokého do seba pred rodičmi a svetom, a to úspešne. Celý rok. Svadba to bola obrovská v ten deň, sa rozhodol ženiť i jeho brat a tak bola dvojitá. Celý Arden oslavoval, svetlá rozjasňovali všetok ten sneh, natoľko že pôsobil sťa zo zlata. A Evanora, tá krásou zatienila všetky ženy, že jej i Tallisra, žena Koeryna mohla závidieť. No to nikdy nebolo v jej povahe. V tomto si obe až moc rozumeli. Evanora, mala vlasy jemné dlhé, farby blond, no tak čisté ako by ich slnko pobozkalo. A oči jasne modré ako ardenská obloha. A hlas, ako anjel. Keď po obrade tancovala, pripravovala o dych nie jedného pozorovateľa.  A ten úsmev čo venovala pri každom tanci Eredrethovi. Možno práve vtedy si uvedomil, že ich priateľstvo a hra už nie je len hrou. Bola tou ktorá mu ukázala že nie každý, by mu vpichol len dýku do srdca. Bola tou ktorá ho sprevádzala nocami keď sa budil zo zlých snov. A tou, ktorá ho od toho dňa sprevádzala ako jeho družka.

Rok na to, zahynul aj jeho otec a Eredreth sa stal ako 22 ročný vojvodom. No jeho bratovi sa to nepáčilo. Spočiatku išlo len o konflikty medzi nimi v malichernostiach, názorové rozdiely. Ktoré ostávali len medzi nimi. No jeho brat začal vnímať Arden ako natoľko mocnú zem že by sa nemala klaňať pred nikým a báť nikoho. Nie len aby prestali skláňať svoju hlavu pred kráľovskou rodinou, ale aby  sa ich zbavili. Roky plynuli a obom sa v roku 1975 narodili synovia, Erdrethovi Caius, Maverick Koeynovi. A Narodenie bolo sprevádzané obrovskými oslavami, ako aj lovom na obrovské berbarosi. Vtedy, netušili že naposledy bratia spolu niečo oslavujú. Evanora a Tallisra si boli ako sestry, ich deti, ako bratia. Ale, sama Tallisra mala strach z toho kam jej manžel smeruje. Na oko sa zdalo všetko kľudné až sa mu o dva roky na to dostala do rúk správa od jeho znovu tehotnej švagrinej. O tom že jeho brat plánuje prevrat. Dostal meno ľudí ktorí sa na tom mali podieľať a Eredreth ich v jeden večer dal všetkých až na jeho brata zajať a popraviť. Mnohí sa dokonca hrdo hlásili k tomu čo chceli spáchať. V mene Ardenu, aby nikdy už nemuseli skloniť hlavu. Eredreth dal zavolať koncil Ardenu a pred všetkými vodcami levov, radcami, ako sedeli u stola, len čo vstal jeho brat prejavujúc myšlienku vzdoru, nevediac o poprave všetkých svojich komplicov. Eredreth vstal, vytiahol sekeru spod stolu a hodil ju do hrude vlastného brata. Eredreth neprelial slzu, nezaváhal. A všetkým pri stole ukázal, čoho sa nebojí. Zabiť i vlastnú krv ak má ohroziť či zradiť budúcnosť Ardenu. Tallisre, kúpil sídlo a o jej deti sa staral ako by boli i jeho. Mohli ich kedykoľvek navštevovať. A čoskoro i jemu do života pribudla namiesto strastí radosť. Narodila sa mu dcérka Bellaris. Na ten deň nikdy nezabudne. No z rôznych dôvodov. V roku 1981, sa narodila Belliaris. Evanora, dlho po narodení Caiusa nevedela otehotnieť a tak bola Bellaris malým zázrakom. Evanora rodila tri dlhé dni, dve dlhé, priam nekonečné noci, než s vyčerpaním, konečne priviedla ten malý uzlík na svet. Eredreth bol pri nej, keď konečne Evanore podali jej dcérku do rúk, tak vyčerpaná bola že jej musel Eredreth pomôcť to malé telíčko zababušené držať. ,,Moja malá Belle. Bellaris, moje dieťa snehom pobozkané.“ Vyslovila držiac ju s úsmevom plným toľkej sily ako keby nebola na jej pokraji. Bellaris, sa totiž skutočne narodila s vláskami pobozkanými snehom. Bielymi ako zasnežené ardenské pohoria. Nemal čo k tomu dodať, užíval si ich obe. Než malú vzal radšej do rúk pestúnok. Evanora, rok a pol potom znášala následky ťažkého pôrodu. Až sa jej slabé telo podvolilo zápalu a vypukli jej problémy i s pľúcami. Až sa jedného dňa udusila kašľom. V týchto rokoch sa ale v jeho živote objavil aj mladý chlapec, chlapec z ulice, ktorý sa ho pokúšal vtedy okrádnúť. Akshara, tak mladý  a bol už ako tieň, zaujal Eredretha a namiesto trestu vtedy mladému chlapcovi dal prácu v paláci ako sluhovi. No rokmi si ho všímal viac a viac, jeho potenciálu, nakoniec sám investoval do toho urobiť z neho vojaka a potom, oveľa viac. Dokonca, sa i s ním stal dobrým priateľom.

Bellaris sa stala jeho pokladom ale rovnako tak nezabúdal ani na svojho syna. Nebol nikdy ako jeho otec vo výchove, no dával pozor aby na hodnotách neubral. Belle bola pokladom i pre svojho brata Caiusa. Vždy bol pri nej i keď medzi nimi bol šesťročný rozdiel. Dokonca počas najchladnejších nocí trval na tom aby prespával v komnatách malej sestričky, len aby mal istotu že nepremrzne. A rástli, no keď mala malá Belle desať, jej brat, išiel na prvý lov a nikdy sa nevrátil. Eredretha to vtedy zlomilo. Posledné slová totiž ktoré venoval svojmu synovi boli o tom, že nie je ešte pripravený. Pri ich cvičnom súboji bol príliš pomalý a to najhoršie bolo to že to vedel. No Caius mu neveril a aj tak sa k nim pridal.

Prišiel o jediného syna. O budúcnosť rodu. A o to viac sa upol výchovou i na Mavericka. Svojho synovca. Ktorého neskôr stiahol z armády a donútil stať sa diplomatom. No nie že by venoval menej pozornosti svojej dcére, to nie. Vždy bola jeho pokladom. Predsa i jej narodenie bolo sprevádzané i lovom berbarosa, ako správne dieťa jeho rodu. A dokonca jej kúpil fluretku k jej šestnástym narodeninám. Po strate ženy nehľadal ženu, všetko čo mal venoval dcére a Ardenu. Až raz v roku 1999, natrafil na mladé dievča. Malo sa vydávať za muža ktorého až príliš dobre poznal, za surovca, nemal štipku pochopenia pre ženy a ju by zničil.  Dievča tak naivné že sa s ním bavilo ako keby ani nebol vojvoda. A nechal ju v tom. Rozprávala mu o svojom ťažkom osude. No a rozhodol sa urobiť niečo čo bolo v jeho moci. Prehlásil ju za svoju snúbenku a splatil celú výšku jej vena onomu mužovi. A pojal ju za svoju ženu, spravil z nej tak vojvodkyňu. Niečo na nej, ho zaujalo.