Spomienky na minulosť mal vždy zahalené hmlou. Spomínal si len na útržky, predsa len, už má väčšinu svojho života za sebou. Nespomína si na svoje prvé slová, kroky, na bolesť, kedy mu rástli zuby, len na nekonečnú lásku jeho rodičov a na beznádej, ktorú pocítil v noci i nasledujúce dni, kedy prišiel o svoju rodinu, domov. O všetko, čo mal a mohol mať. Samozrejme, v tej dobe bol ešte malým, nevedel čím trpel jeho rod, jeho rodina a aké oslobodenie pre nich predstavoval kráľ Zlodejov.
Spoločne so schopným sluhom, ktorý nemal nič spoločné s krvou Baskervile opustil mesto Erea, vydávajúc sa podstate bez ničoho do neznáma, za mužom, za ktorým ich poslal Hectorov otec pred smrťou. Nikdy však k tomu mužovi nedorazili, tým si bol mladík istý, cestou narazili na banditov pri ktorých sluha zomrel a posledný člen rodu o vlások unikol smrti, sám však zranený s otázkou vo vzduchu, či sa dožije ďalšieho dňa. Po niekoľkých hodinách dlhého a vyčerpávajúce kráčania si bol istý, že pri chôdzi jednoducho odpadol, plný strachu o svoj vlastný život, nevedel dokonca ani, či jej naďalej nasledovali.
Keď však otvoril sivé vlčie oči, videl rozmaznane, čo však jasne počul bolo praskanie ohňa, ku ktorému sa neskôr pripojil hlas mužský, pevný… lovec drakov, ktorý chlapca zachránil a prijal jej za učňa. Nasledujúce roky tak strávil pomáhaním a učením sa od lovca drakov Marianya, stále uvažujúc o noci, kedy sa stal posledným človekom, ktorému v krvi prúdila krv jeho rodu. Samozrejme, lovec u ktorého sa učil, svojmu adoptívnemu otcovi a majstrovi všetko povedal, preberal s ním, snažil sa uvažovať, ale nakoniec nedokázal prísť k ničomu. Až v dvadsiatom roku života sa vrátili spoločne do Erei, kde sa im podarilo stretnúť sa s kráľom Zlodejov - nebola to dvakrát ľahká a lacná záležitosť, o to ťažšie a drahšie boli i zvitky zanechané poslednou hlavou rodu, rovnako ako rodové meče a prívesok s rodovým znakom. Hector a Marianya boli ale koniec koncov lovcami a tak sa im to podarilo odkúpiť.
Až vo zvitkách, ktoré akoby zázrakom nikdy neboli otvorené sa dočítal pravdy, dočítal sa prečo sa jeho otec, vojaci, nikto nebránil kráľovi Zlodejov. O tom, čím rod bol, ako by tieto posledné zvitky smerovali len a len jemu. Kusy papiera však časom postrehol stret s horúcimi plameňmi ohňa a pravda tak navždy zostala v hlavách len dvoch ľudí. Posledného muža Baskervillu a jeho adoptívneho otca. Keď dovŕšil dvadsiaty piaty rok svojho života, jeho majster a zároveň otec sa vydal na dôchodok a on zostal na lovenie sám, hľadajúci si učedníka, ktorému predá všetko čo sa naučil.