Niliathara
20. 3. 1979 | Wyrm | Remeselníčka | Ashenra
FC: Yael Shelbia
Jej ľudská podoba je 171cm vysoká. Husté vlasy orechovej farby ktoré sa jej neraz s vlhkým vzduchom úplne skučeravia u ozdobou jej hlavy avšak nie tu najvýraznejšiu, od čela sa jej ťahá štvorica rohov. Prvá dvojica je dominantná a už na čele má jemné modré šupinky ktoré ako by sa v svetle trblietali modrou perleťou. Tieto dominantné rohy sú väčšie tak ako v jej dračej forme a až za nimi je druhá rada skoro z nich vychádzajúca rada rohov. Ďalšie dračie znaky na svojom „ľudskom“ tele má na bokoch kde jej vo výške pupka na bokoch začínajú modré šupiny len pás tiahnuci sa po oboch stranách k stehnám kde zas mizne. Oba pásy majú ale tvar diamantu ktorého najnižší cíp je až ku kolenám. Tam sú šupiny tak jemné ako šupiny hada. Majú prekrásne modré farby tak ako jej dračia forma.
V dračej forme je veľká ako všetci jej vrstevníci. Zdravo rastie a jej apetít je toho dôkazom. Na bruchu má dlhé šupiny ktoré spolu vytvárajú znak V. Tieto šupiny sa tiahnu od jej brady po bruchu až ku končeku dlhého chvosta. Má dokonalé hadie telo bez náznaku rúk či krídiel. Na hlave má niekoľko rohovitých výrastkov. Nad očami má dva páry ktoré začínajú už nad nozdrami a končia za dlhými rohami ktoré su dominantou jej hlavy. Ide o štvoricu dominaných rohov. V strede hlavy sa nachádza ďalší rad výrastkov, tieto ale idú po celom jej tele ďalej a ďalej, niekde večšie a niekde menšie. Medzi nimi má ale od hlavy blany, ktoré jej vo vode pomáhajú, mimo vody ich drží pri tele. Za papuľou v kutikoch tváre má dlhé šupiny zhrubene ktoré pôsobia samé o sebe ako rohy. No čo vás na nej najviac očarí sú modré šupiny krásny odtieňov modrej ako jej oči. Vo vode perfektne odrážajú svetlo že pôsobia ako samotná voda.
Niliathara je ten typ dračice ktorá zrejme aj keby mala všetku moc sveta, nikdy by nechcela niekomu ublížiť. Možno by ju niekto nazval naivným ale ona sa radšej konfliktom vyhýba. Má neskutočný apetít a miluje ryby. Nie len na jedenie ale ich aj sledovať. Za život ale zatiaľ videla len tie z trhov a o to viac sa teší až sama bude skúmať všetky hlbiny. Má neskutočne zvedavú povahu a napriek tomu ako je plná strachu z ľudí a všetkého čo sa ich týka, najradšej by chcela za život vidieť všetky druhy stromov aké rastú, všetky druhy orechov ochutnať, ovocia a zeleniny a mäso! Vlastne, ani nevie čo sa inde je, napriek tomu koľko kníh prečítala, má pocit že ani večnosť by jej na všetko nestačila. A sama žiadnu knihu okrem jednej starej rozprávkovej čo bola darom od madam Calamei nevlastný. Ale má od nej ešte niečo! Po incidente s kuraťom dostala od Calamei aj pleteného plyšáka v tvare draka ktorý mal pripomínať princeznú Nymeo o ktorej jej ako dieťaťu rozprávala. Plyšák je vypchatý slamou a napriek rokom stále drží a vyzerá dobre udržiavaný až na gombíkové oko ktoré mu chýba ktoré ale Niliathara vymenila za kus čiernej látky a ide o pirátskeho draka. O pirátoch počula ale ako sa bála jediné čo si zapamätala bolo lode a voda a to jej vtedy úplne stačilo. Dnes ale chápe oveľa viac a nežije len v ružovom obláčiku. I keď teda má stále za to že keby sa k nim dostala znamená to jej nenávratný koniec.
Naučila sa niečo o ošetrovaní a to jej stačí na to aby sa niekde nenatiahla. Vie aké byliny tíšia bolesť a ktoré sú proti zápalu či zastavujú silné krvácanie. A čo sa týka iných skúseností v živote. Niliathara nemala moc príležitostí na to aby ešte objavila všetko čo jej svet ponúka, avšak je otvorená i keď opatrná. Čo však za tento život zatiaľ zistila? Že keby jej niekto prirástol k srdcu, zrejme by robila všetko aby ho dokázala ochrániť.
Mimo svojho strachu sa snaží nepúšťať si všetko k telu, možno keby ju aj urazíte usmiala by sa nad tým a snažila sa pôsobiť že sa jej to vôbec nedotklo. Ale večer by asi hľadela na nebo čakajúc na odpoveď. Dokáže byť tou spoločníčkou ktorá bude potichu sedieť a počúvať ale keď sa uvoľní dokáže hovoriť asi o všetkom čo ju napadá. Snaží sa ale cez všetko zlé nájsť niečo dobré a často si opakuje že po každej noci nastane ráno. A tak ako je to pri jej zvonkohrách, svetlohrách a všetkom čomu venuje svoj čas chce vidieť vo všetkom to krásne. Najviac sníva o tom čo sa skrýva v morských hĺbkach a nevie sa prestať tešiť na to až prvý krát uvidí korále na vlastné oči a nie len z počúvania starých wyrmov. Dokonca aj keď bude sledovať malých rakov v jazerách.
Niliathara, posledná vec čo dostala od svojej matky bolo jej meno. Tak ako je to už celkom bežným zvykom ľudí tak zničili životy ďalších drakov i v deň vyliahnutia Niliathary, skrátene inak Nili. Svojho otca nikdy nepoznala a s matkou strávila len krátky čas. Prečo tomu tak bolo? Jej otec bol vraj ampfitéra. No krátko po dračom tanci ho ľudia ulovili. A jej matka? Niekto by povedal že ako dieťa si toho moc nepamätáte, no Nili by prisahala že keď zavrie oči v tichu, počuje ako jej matka reve v snahe odstrašiť ich a v bolestiach v ktorých sa jej telo zvieralo. Z toho dňa prežila len Nili ktorú strážci odniesli. Vyrastala v sirotinci, nebol drak ktorý by sa jej ujal. Prečo? Bolo to dievčatko s pleťou bielou ako stena a očami veľkými modrými ako oceány. Niektorí ju preto mali za sovu.
Avšak nebolo nič čo by jej vzalo úsmev z pier, napriek tomu koľko vecí ju od mala dokázalo vydesiť. Mysleli by ste si že keď donesiete kurča do Kochenu bude tým najslabším tvorom a to aj v porovnaní s faerakmi, určite najvystrašenejším. No ak nerátame deň keď mala Niliathara 4 roky, hrala sa na priedomí sirotinca s drevennými bábkami keď tu z vedľajšej hospody ušlo kurča a zamierilo si to rovno k nej. Nili sa najprv desivému operenému stvoreniu prihovorila a natiahla ruku no keď kurča za kotkodákalo a natiahlo hlavu k jej ruke, Niliathara to vzdala a spustila plač. Diabolské stvorenie vyzeralo že nemá dušu a chce si vziať tu jej! A niečo také muselo byť ľudského pôvodu! Kura sa zľaklo o to viac a tiež začalo o to viac kotkodákať a kvíliť. Keď sa všetci zišli za krikom a ju vzala na ruky jej opatrovateľka madam Calemea. Nemohli sa nič len smiať. Bol to jeden zo starších sirotčincov a veľa iných detí tam nebolo. Jedno ale musela im Nili nechať, vedeli tam aspoň variť. A že mala vždy apetít! Balether si ale vždy mladú Nili doberal. Bol to drak ktorý nehovoril o ničom inom len o tom ako raz on bude lietať kým ona nezdvihne ani hlavu tak vysoko aby videla nad strechy domov. Bol o štyri roky starší než ona a keď ju doniesli strážci nezabudol na to že sa rozprávali o tom že nemala krídla. Vždy si tak nárokoval na jej zákusok, pretože on raz bude strážca a bude strážiť ju a všetkých! No a tak si tam žila s ním a ostatnými, nikdy nebola typom ktorý by sa dostával do konfliktov a sledovala skôr všetko z diaľky. Sliepky ju prestali desiť a ona objavovala svet okolo seba, roky bez toho aby si ju niekto adoptoval. Madam ju naučila čítať a písať po večeroch a niečo málo aj o varení, hovorila jej o svete a ten neraz prstom maľovala mladá Nili aj do snehu. Nehovoriac o tom ako chcela každému dokázať opak slov Balethera, začala potom liezť po budovách ak ju nikto nechytil a neraz padla na zadok. Možno aj to bol dôvod prečo si ju nakoniec nikto neadoptoval a keď prišla s modrinou ešte dostala aj po zadku.
A či to s ňou bolo ľahšie rokmi? Nie, rozhodne nie. V šestnástich odišla zo sirotčinca a začala žiť vo vlastnom. Našla si malé bývanie v skoro zrúcanej budove skoro pri okraji mesta, kúsok jej raja ktorý sa skladá z dvoch izieb pritom do jednej sa sotva vojde posteľ. Druhá je o niečo väčšia a prepchaná vecami. A zo stropu všade visia jej vlastnoručné zvonkohry, svetlohry a ozdobné závesy, ktoré začala vyrábať a predávať si na živobytie. Z mušlí, lastúr, kryštálov dokonca skla keď nájde. Na to z ako mála to robí, začala si tým slušne privyrábať aby si do postele zohnala už poriadne periny a vankúše rovnako ako baldachýn. Posteľ je jej najmilšia cennosť. No má jeden cieľ. Po dračej púti sa chce stať hlavne lovkyňu rýb. Potápať sa v hlbokých vodách. Nakŕmiť ostatných čerstvými chutnými rybami, pripravovať pokrmy a aj sebe dopriať, hlavne ďaleko od všetkých ľudí.
