Chlapec, ktorého od narodenia matka milovala, rozmaznávala, híčkala, vždy by jej dokázal oplatiť nekonečnú lásku, ktorú mu každý jeden deň svojho života dáva. Nie je sa teda čomu diviť, keď sa väčšinu času správa kruto rovnako ako ona s dávkou poriadnej arogancie a tvrdohlavosti, kedy je uňho i zcela normálne, že sa díva na svojho brata ešte horšie, než na spodinu v uliciach. Obaja sa spoločne držia názoru, že budúcim kráľom by mal byť on, cez to im Virionov otec stojí v ceste, zastáva Aerona.
Virion je chlapec s mnohými tvárami, dobrou pamäťou, melodickkým hláskom, čo z neho robia i napriek zlým vlastnostiam dobrého spoločníka, ale človek nikdy nevie, či sa rozpráva s ním alebo s niekým iným. Nezaprie sa ani jeho chytrosť a inteligencia, aktívnosť v politických rozhovoroch na oslavách, aj keď potom čo sa otočí naňho ukazujú prstom, kvôli nie dvakrát príjemnej mienke, ktorú v očiach ostatných má. Mnohokrát, keď sa otočí, zlatými očami nevidí ľudí, ale len čierne obrysy postáv s červenými očami, ktoré sa naňho dívajú s veľkým úškrnom na tvári. Vtedy i rozmýšľa, či sa rozprával s ľuďmi alebo len démonmi, ktorí sú elegantnosťou ľudí tak posadnutí, že ich nie je možné rozpoznať.
Nezaprie sa ani jeho talent na boj, vo svojom mladom veku v tanci s mečom, dýkou, kópiou alebo len s holými päsťami vyniká. Možno za to môžu pravidelné boje z ktorých sa málokedy vracia ako porazený, možno by bol i lepší keby jeho tanec nebol vo väčšine prípadov plný hnevu a nenávisti, ktorú v ňom budí jeho brat pri každej jednej myšlienke, pohľadu. Keď sa však stane, že prehrá, so stiahnutým chvostom uteká k maminke pre útechu, ktorej sa mu vždy dostane i s podporou a vrelými slovami, že to nabudúce bude inak.
Rád sa vytráca za jasných nocí z hradu do ulíc mesta. Väčšinou stráže na okolo podpláca, klame ich, alebo ich šikovne okabáti, aby mohol byť sám. Vtedy i vymení kvalitné oblečenie za iné, schová sa pod plášť a i hrdá tvár s nepeknou jazvou na tvári sa díva do zeme, aby jeho oči zostali ukryté pred svetom. Sám nevedel, či ich miluje alebo nenávidí, keďže prezrádzajú to kým je. Von však nechodí len počas tmy, niekedy sa mu podarí opustiť domov i na niekoľko dní, mimo mesto, či už je to v rámci lovu, alebo niečoho iného, kedy väčšinou svoju gardu len podplatí, aby držali jazyk za zubami a nechali ho ísť kam chcú, už si ich vycvičil, tak zvolia.
Vtedy, keď je sám a nikoho nemá za chrbtom zahodí svoje masky, zhodí kabát princa, prestane myslieť na trón, na brata, na jeho rodinu, ktorú nemusí, okrem dvoch výnimiek, matky, a brata, hoc k nim prechováva úplne rozličné city. Sám je úplne pokojný, tichý až takmer pasívny. Dlhé prechádzky mu nie sú cudzie, rovnako tak, ako čítanie kníh, ktorých vôňu po otvorení miluje. Rád si občas napíše nejakú báseň, keď okolo neho preletí múza, no nikdy nikomu žiadnu neukázal. Občas jej pochytí i pochmúrna  nálada, kedy sa v jeho chladných očiach leskne samota a smútok, kiež by sám poznal odpoveď prečo tomu tak je. Možno za to môže únava z pretvárok, spoločnosti, zo svojho života a povinností, ktoré si nečakanie i napriek jeho osobnosti plní. Takých chvíľ kedy je sám je málo, váži si ich, nikto však o jeho smútku v očiach netuší, predtým, než sa vráti k ľuďom k svojim gardistom, znovu oblečie kabát s ktorým je takmer dokonalo vžitý a strieda masku za maskou, pokračujúc tak vo svojom živote a snahe dosiahnuť na trón, ktorý si jeho brat nezaslúži.
Nezaprie sa ani to, že sa rád predvádza, účastní sa mnoho turnajov, lovov, slávností. Rovnako i tak rozpráva jeho novú historku, keď je plná klamstiev a zveličovania o tom, ako zabil draka. Pravdu však vedel len on a spoločnosť, ktorá si naplnila vrecka peniazmi a nechala všetku slávu princovi, rovnako tak, ako titul najmladšieho človeka, čo zabil draka, hoc tá jazva čo má na tvári… tá sa liečila dlho, i keď sa za ňu nehanbí a považuje ju skôr za niečo ako trofej rovnako ako jeden pár očí a vajíčko, čo mu zdobia komnaty.
Jeden by nemohol zabudnúť ani na to, ako si rád omotáva ľudí okolo svojho prsta, nejakú naivnú dievku, ktoré rád manipuluje a vykoná tak niečo nepekné. U dievčat to však nekončí, častokrát sú to i členovia gardy a iní ľudia, hoc je v tomto odvetí dalo by sa povedať nováčik.

Výnimočný v očiach matky bol snáď od narodenia, kedy mu spievala už od prvého nádychu uspávanku na dobrú noc každú noc, usmievala sa na neho, tak ako sa jeho detská tvárička usmievala na ňu. Učila jej chodiť, rozprávať, trávili spolu skutočne mnoho času a on s na ňu naviazal a v mnohých veciach sa na ňu spolieha i teraz.
Pamätá si veľmi dobre časy, kedy začal s učením, ktorému sa začal venovať ešte v mladšom veku než ostatní. Čítať vedel ešte skôr než prišiel čas na učiteľa a sám sa naučil písať i svoje meno s čím sa hneď, ako si bol sám sebou istý šiel pochváliť za mamou. Páčilo sa mu, keď jej chválila, pozbudzovala a rozprávala mu, že ak sa bude snažiť naďalej, určite sa stane kráľom. S takou behal za ňou s každou novou vecou. Učiť sa začal skôr než deti v jeho veku, keďže bol snaživý, akurát mu to kazil jeho krutá povaha, ktorá sa prejavovala už v mladom veku, kedy občas robil zle učiteľom, ktorí sa mu nepáčili. Keď sa naučil písať prvé vety, utekal za mamou, keď sa jeho čítanie zlepšilo, vyhľadal mamu, keď vedel riešiť základné číslice, bolo jedno čo mama robila, utekal hneď po hodine za ňou, nezaujímal jej názor nikoho iného len jej.
Prvé hodiny s mečom prišli tiež skôr a vedzte, že ju bol schopný dotiahnuť po každej jednej hodine tanca s mečom na cvičisko, aby jej ukáhal čo sa naučil, dokonca sa i s jeho učiteľom dohodol na “zápasoch”, kedy sa po nejakom čase stretli v súťažnom duchu, samozrejme, mama sa na to musela dívať. Miluje jej objatia, slová, keď jej teplú ruku položí na jeho tvár, pozrie sa mu do zlatých očí a pochváli jej, keď urobí niečo nové. Vyrastal tak, aby naňho bola pyšná.
S narastajúcim vekom prišiel na rad i jeho prvý bál, ktorý bol podľa zvyku venovaný jemu. Na ten sa dostal v trinástich rokoch a jeho prvý tanec bol s kráľovnou i keď už o takom čase jej jeho okolie poznalo ako niekoho, kto je svojej matke povahovo podobný. Týral služobné, sem tam i zvieratá, naschváli bratovi patrili tiež ku každodennému poriadku, kto vie, či sa nenávisť, ktorú cíti k bratovi prilepila naňho keď bol v blízkosti osoby, ktorá ho milovala alebo to bol jeho prirodzený cit.
Snaha získať trón neskončila ani potom, keď sa rozhodlo, že Aeron bude budúci kráľ. Nevzdal sa nádeje toho, že to bude pravý opak, aj keď to rozhodne nepotrvá jednu noc. S učením prišli i povinnosti a návali hnevu z brata, ktorý bol v jeho očiach neschopnou bytosťou, ktorá nemala právo na trón. No otec nepočúval, ani jeho ani matku. Niet preto divu, že často sa vytratil do noci alebo so sebou vzal gardu na pár dní ktorej sa potom zbavil. Nikdy neveril, že sa nájde niekto iný okrem matky a otca na ktorých sa nedíval cez prsty ani zhora, no našli sa tak dvaja muži s ktorými sa stal postupom času blízky a podporoval každý ich krok. Peniaze majú skutočne veľkú moc, no i tak mali medzi sebou celkom dobrý vzťah, bol ich cestou na vrchol. Vtedy bol skutočne nerozumný chlapec, ktorému prišla pod ruky možnosť siahnúť po veľkej moci, ktorej sa chopil a prekvapivo i s rozvahou. O pár mesiacov na to, kedy slávil svoj sedemnásty rok života, vydal sa na lov draka, podarilo sa im nájsť unavenú dračicu, na ktorú sa pustili. Virion ju zabil - i keď s pomocou, ktorá sa neuznáva - a stal sa tak najmladším drakobijcom medzi ľuďmi. Spolu s tým získal i oči dračice a podarilo sa mu zachrániť jedno jediné vajce, ktoré mu zdobí spolu s nimi komnatu.

• Má melodický hlas s ktorým sa dobre narába, no pospevuje si len v súkromí.
• Miluje dážď za ktorým často uteká von.
• Neverí v boha, túto skutočnosť si však necháva pre seba a nikto o nej nevie.
• Niektorým ľuďom sa nepredstavuje ako princ Virion Silverthorn, ale ako Kieran White. Meno vzniklo náhodou, nevedno ako.