Narodiť sa do rodu Glayder bolo šťastie i nešťastie v jednom. Aspoň tak to vždy nazýval Windsom, keď učil svoju dcéru ešte ako menšiu o mene čo niesla. Vždy boli nechutne bohatý, žili v prepychu, dostali to čo chceli, no vrodená povaha, ktorá ich sprevádzala od prvého muža nesúceho rodové meno z niektorých jedincov robilo zvieratá, pokiaľ i nie niečo horšie.
Pôrod dvojčiat prebehol v poriadku. Terajšia vojvodkyňa priviedla na svet dvoch zdravych chlapcov na vlas rovnakých, na prvý pohľad nerozpoznateľných. Wyreus a Windsom. Ktorí z nich bol ktorí sa ukázalo až neskôr pri ich rastu a dospievaní. I keď vyzerali rovnako, ich povahy boli rozdielne. Zatiaľ, čo už od mala Wyreus radšej lietal na okolo, skúmal svet, Windsom bol jeho pravý opak, ktorého niečo také i dalo by sa povedať nezaujímalo.
Prvé slová, prvé kroky, a keď už vedeli behať prišiel čas na učenie sa s drevenými mečmi, cvičení ich tiel. Viedli ich k boju už od mladého veku a keď vedeli rozprávať, nastal čas učiť sa písaniu i čítaniu. Povinností pribúdalo a pribúdalo.
Bola to len otázka času, kto z nich dvoch vydrží. Vždy mali všetko presne naplánované, nikdy im navyše nechýbal voľný čas, ktorý venovali hraniu sa s bratrancom, či už to bolo na vojakov alebo nebodaj nejakú neplechu a že tých bolo plno s postupom času ako sa začal uchytávať ich charakter. Windsom mal dobré detstvo, aj keď mal toho na hlave časom o poznania viac, než jeho dvojča, ktorému viac postupom času vyhovovali iné veci.
Jemu to nevadilo, rád sa učil, vzdelával a hlavne ho zaujímala história, ktorej sa začal venovať o poznanie viac, než napríklad umeniu v ktorom bol zcela ľavý. Nemal hudobný sluch a tak nedokázal hrať na klavír, spievať, či dokonca poriadne tancovať! Tanec bola jeho najväčšia hanba, preto sa im i na plesoch a slávnostiach vyhýbal ako čert krížu.
V jeho osemnástich šiel s bratom a otcom na ich prvý lov draka, ktorý sa skončil úspešne i keď tam skoro zahynul. Od vtedy má jazvu od draka, ktorá sa pomaly ťahá cez celú hruď. Vtedy to bolo vážne a hlboké zranenie z ktorého sa sotva dostal. Keď sa zobudil v jeho komnate na nočnom stolíku nachystané dračie oko v podobe slzy, na stojane pre brnenie zase oblečenie drakom zdobené. Najskôr bol zmätený, nechápal, veď i spal ako dlho a zrazu v jeho izbe boli uložené svadobné veci! A keď bol schopný znovu normálne fungovať, jeho rodičia mu predstavili Marrinath, jeho nastávajúcu. Svadba to bola veru veľkolepá, ani ich vekový rozdiel nebol veľký, hoc jeho nastávajúca v tej dobe mala len šestnásť. Nikdy sa na seba nedívali ako zamilovaný pár. Ich vzťah bol najskôr čisto politický, no neskôr obaja našli spoločné názory v politiky, knihách, stali sa dobrými priateľmi. Windsome ju rešpektoval a videl, že i ona rešpektuje jeho.
Keď mal dvadsať osem, žena mu porodila dcéru Auroru, ktorá vzhľad podelila po matke, modré očká, zlaté vlásky, skutočne si svoju dcéru obľúbil s jej prvým nádychom, plačom a aj vtedy, keď si ju pochoval v náručí. Zameral sa na jej výchovu osobne, aspoň čo sa týkalo dejín, ktorým sa naďalej venoval, keďže boli jeho koníčkom. Každý deň, dátum a i keď bol daný čas, každé jedno meno a dva roky na to sa stal vojvodom. Za svoje začiatky popravil a potrestal mnoho ľudí, ktorí si mysleli, že s novým vojvodom príde voľnejší čas, no mýlili sa.
Svoju novú moc si vychutnával plnými dúškami rovnako ako jeho žena u ktorej sa snažil postarať, aby mala rovnaké slovo ako mal on. Bola chytrá, vyznala sa, vyžadoval to a tí, ktorí jej odporovali, tých osobne potrestal. Častokrát jej zveril jeho prácu ktorú vždy dobre odviedla, plne jej v tomto smere dôveroval, za ten čas ho mnohokrát zastúpila.
Do jeho sveta stále patrilo lovenie drakov i keď nie časté ako by si jeden predstavoval, jeho svet plne zaplnili časté povinnosti a schôdze na ktorých nemohol byť neprítomný. Ba naopak, nikdy nepatril k tým, ktorý by sa na všetko spoliehali u ostatných. I so ženou vždy všetko časom prebral, aby bol v obraze a sám vedel pracovať.
O pár rokov ďalej mu žena darovala ďalšieho potomka, ktorý sa pre zmenu podobal na neho. Jeho dcéra mala zrazu brata, a ani u jeho výchovy nezaváhal, rovnako ako láskou k nemu, hoc oveľa primeranejšou, keďže išlo o chlapca na ktorého sa spoliehal v mnohých veciach.
Milenky boli na dennom poriadku, často mu v noci spoločnosť robila jedna z nich, vždy si však dával pozor, nikdy o bastarda nestál a nikdy ani stáť nebude. Vždy ho zaujímala len jeho dcéra, nikto viac. No raz mu na dvere zaklopala jedna z jeho mileniek so slovami, že čaká jeho dieťa! Neveril vlastným očiam a do toho to ešte počula jeho žena, ktorá bola v tej dobe s ním. Milenku už v živote viac nevidel, no nemusel dvakrát hádať, čo sa s ňou i bastardom stalo. Predsa len, on by urobil to isté. Či už v prípade onej milenky alebo ak by sa niečo také stalo podobné Marri. Nevedel čo na tom bola pravda, no žili mu to netrhalo.
O pár rokov neskôr pri love zveri v Esmeraldovom lese on i jeho družina narazili na pytliakov. Ah, ako len si užil ich trestanie! Odsekol im ruky, neskôr verejne popravil, no ešte predtým, než ich pochytali a zavreli do väzenia ako zver, ktorú pytliačili, strhla sa bitka pri ktorej ho jeden z pitlakov zranil tak, že skončil o palici s problémom chodenia. Avšak i tak všetko dotiahol do konca. Všetku zver čo chytili nechal vypustiť, takmer všetku. Nechal si pri sebe ešte vtedy mláďa tigra, ktoré bolo zranené, pripomínalo mu to jeho keď sa díval smrti do očí, tiež sa z toho dlho lízal a keď sa z toho mláďa dostalo, bolo už naučené na spoločnosť Windsoma a nechcelo jej opustiť. Tak si jej nechal a dal mu zvláštne meno Chikara. Mladý tiger spoločnosť ostatných nemusel, neraz sa stalo, že napadol niekoho cudzieho, zranil a nikdy to nebolo nič pekné. Vždy k sebe pustil len Windsoma, ktorý sa nakoniec musel starať o zviera sám, dávať mu nažrať, vybíjať z neho energiu, mali medzi sebou dobré puto, dokonca ani Marri nemusela Chikaru, ani sa jej nečudoval, hlavne keď nastala menšia nečaká situácia. Ani Windsom by nepovedal, že sa priamo v jeho radách bude pohybovať niekto, kto by jej chcel mŕtveho, možno bol krutý, prísny, ale smrť si nikdy nezaslúžil. Zviera, ktoré si nechal po svojom boku mu zachránilo život. Aj keď zopár psov jeho žene tiež zabil a jeho jasnosť mala nad čím vo svojich komnatách premýšľať miesto skutočného vynníka.